Bol som mladý, nadaný futbalista. Vyučil som sa vo fabrike, už som hral za mužov, darilo sa mi, obletovali ma. Zoznámil som sa s pekným dievčaťom. Tréner ma mal rád, vždy mi hovoril, Noro, táto je najlepšia, dáva ti energiu, tie ostatné ťa oberali o ňu. Oženil som sa s ňou, narodil sa nám synček. Celá jej rodina nás podporovala.
Moja krásna žena bola na každom futbalovom zápase. Keď som videl v dave jej tvár, jej krásne prsia plné mlieka, som bol šťastný. Hral som pre ňu. Mal som schopnosť zbadať loptu ako mačka myšku, dobehnúť ju, spracovať a prihrať na gól. Ešte častejšie som sám dal gól. Bol som strelec roka. Hral som za..., nie nepoviem vám, aby som im nerobil hanbu.
Ponúkli mi prestup do slávneho klubu vo veľkom meste. Ešte v ten deň som sa presťahoval. Nový tréner nedovolil, aby sa so mnou nasťahovala aj žena so synčekom. Vraj za mňa zaplatili obrovské peniaze, nebude mi pri uchu revať decko a nesmie vyšťaviť žena. Vraj futbalista má byť ako nadržaný býček, vybehnúť na trávnik a predvádzať sa pred fanúšičkami a celým fanklubom.
U mňa to takto nefungovalo. Kričiaci diváci ma znervózňovali, bučali na mňa. Neviem komu som zobral miesto, ale nemali ma radi. Nerobilo mi to dobre, nedarilo sa mi, nedával som góly, gólostroj sa zastavil. V sezóne som už nedal gól. Tréner ma neznášal, nepúšťal domov, ale v posteli som aj tak nebol sám, nasťahovala sa mi tam nadržaná fanúšička. Vlastne iba prvé týždne to bolo tak, potom sme spolu iba pili. Z futbalu ma vyhodili, prišiel som o prácu.
S manželkou som býval šťastný. Kým som spával s mojou manželkou, často mi rozprávala, čo sa jej snívalo. Vravela, že čupí na kopci s inými do kruhu, prší a ona tam má nejaké zadanie, ale nevie čo. Potom prišla na to, že sú obrovské orly a majú preletieť cez kopec a pristáť na určenom mieste. Mala mokré krídla, nezvládala to. Smiali sme sa na tom sne. Raz po rokoch sa aj mne snívalo presne toto. Počul som jej slabé, prosiace slová. „Noro, pomôž mi!“
Prebudil som sa a povedal som, že nemôžem jej pomôcť, som opitý, pil som s kamarátmi. Vlastne nemám kamarátov, pil som s tou opitou ženskou. Prečo pijem s babou, prečo s ňou nerobím to, čo muž robieva so ženami? Pozrel som na tú opitú a mávol som nad všetkým. Do rána som na sen zabudol. Sen sa zopakoval viackrát, ale hodil som ho za hlavu. Treba jej pomôcť, ale prečo ja? Je krásna, má určite už nového chlapa, nech jej pomôže.
Po čase ma našiel telefonát bývalého trénera, ktorý ma mával rád. Vravel, že ju mám navštíviť v nemocnici, má rakovinu, stále sa na mňa pýta. Nešiel som. Potom mi tréner zavolal, že na pohreb by som predsa len mal ísť. Tak som išiel. Môj synček, ako keby mi z oka vypadol. Bol prváčik, na pohrebe bola celá trieda kvôli nemu. On sa cítil ako hviezda, behal s deckami, predvádzal sa. Mňa nepoznal.
„Švagor, vychováš mi syna, ja nemôžem,“ vravel som švagrovi. Ale stalo sa to inakšie.
Švagor sa odsťahoval, mladšia sestra mojej ženy sa vydala a tiež sa odsťahovala. Príbuzní druhý dom vo dvore predali a už ich nebolo, aj s tým ich deckom, ktoré ma obdivovalo. Svokra zomrela, ostal iba starký a on výchovu vnuka nezvládal.
Dozvedel som sa, že syn emigroval v nedospelom veku. Preplával more na nafukovačke do Talianska, vylovili ho vraj v bezvedomí. Skoro zomrel pri tom, ako ho morský príboj oplieskalo o skaly. Bol v zbernom tábore a dostal sa do v USA. Nič sa nevyučil, je nezamestnaný a mňa srdce bolí.
Pokašľal som si život a nielen svoj. Ženu som nechal, ale nie pre inú ženu, ale preto, že som problémy riešil alkoholom a potom mi bolo všetko jedno. Mal som manželke pomôcť, keď sa mi prihovárala v tom čudnom sne. Vtedy som mohol všetko zmeniť, ale žiaľ, neuvedomil som si, že prišla moja šanca.
Futbalista sa do nášho dvora už nevrátil, nikto ho tam nechcel. Volal sa Anďal, ale nebol anjel. Asi som bola v rodine jediná, kto ho úprimne ľutoval, všetci okamžite bez rozmýšľania povedali, tak mu treba, zaslúžil si svoj osud. Bránila som ho, že mu treba pomôcť. Ale bola som decko, ktoré ho obdivovalo, ako malé dievčatá obdivujú futbalistov, mladých, šikovných, pekných a nikto ma nepočúval. Všetci vraveli, že prečo by mu mal pomáhať práve konkrétne on?
Odsťahovali sme sa. Na tom dvore z rodiny už nik nebýval, domy sa predali. Členovia rodiny, ktorých som poznala už nežijú, sesternice, bratranci, ktorí boli vtedy mladí sa roztratili po svete. Dom schátral a na smutný osud sa zabudlo.
