Čo je to za hluk vonku? Beží k oknu. Horí!
Väčšinou ľudia ak sa zľaknú rýchle konajú, ale na chválu tejto pani musíme povedať, že sekundu postála a rozmýšľala. Keď horí, treba volať hasičov! Číslo pozná, vytáča, panikári a zakaždým počuť halali. No, konečne! Príjemný mužský hlas sa vážne opýta: Prosím?
„Horí!“ kričí do telefónu. „Príďte hasiť!“
„Áno? A kde horí?“
„Tu horí rodinný dom pod naším panelákom! Vidím z okna.“
„Adresa?“
Adresa sa povie jednoducho, ak človek nie je rozrušený, ale pri takejto vypätej situácii ani vlastné meno nie vždy viete povedať. „Nóóó,“ naťahuje čas. “Ulica sa volá..., malina, brusnica, ďumbier... „Ďumbierska!“ skríkne viťazne.
„V poriadku, už nám to nahlásili siedmi. Už sme poslali výjazd.“
„Tak čo ma necháte strápňovať sa?“
Hlas v telefóne ju uistil, že to nebolo trápne, každý sa bojí ohňa. Poďakoval jej, že si splnila občiansku povinnosť.
Splnila si občiansku povinnosť, mala by pokračovať a robiť si svoju prácu, z ktorej ju vyrušil požiar. Sadne k šijaciemu stroju, ktorý má rozložený na stole v kuchyni. Oči na ihlu, prsty na látku. Nie, teraz nemôže, prešila by si prsty, je rozrušená. Beží ku kuchynskému oknu. Fú, stále horí! Musí to vidieť zblízka. Beží dole schodmi.
Pod panelákom je národa, ako keby tu bol majáles, alebo nejaká oslava s ohňostrojom. Zbehla dolu, prejde od vchodu pod kuchynské okno. Stretáva susedy, pozdravia sa, presúvajú sa bližšie k sebe a vidia ďalších známych z vchodu. Niektorí sú v nočných košeliach a v pyžame, hoci sa len slabo stmieva. Muži sú v slipoch, v paneláku je to bežné, aj smeti chodia vysypať v slipoch, napríklad aj v zime. Mužom je stále teplo a teraz, keď šľahá oheň, tak im je už od pomyslenia horúco. Nebo je nádherne červené, ožiarené ohňom. Keby práve neobdivovali nebezpečný požiar, povedali by, že aká je to krása.
Lendvajovcom horí dom, hovoria si medzi sebou, ale niekto vylepší informáciu, že nie dom, zatiaľ horí len humno. Navzájom sa upokojujú. „Náš panelák je oveľa vyššie, ako dom. My nezhoríme.“
V ľuďoch je nejaký podvedomý, prastarý strach a šíri sa z človeka na človeka ako mexická vlna pri futbale. Nedá sa to rozumom vysvetliť. Susedy sa presunuli o pár krokov pod okno detskej izby. Opierajú sa o panelák, je príjemne zohriaty z letného dňa. Získali strategickú polohu na vrchole kopca. Všetko je ako na dlani, ako na amfiteátri. Vidieť aj ľudí, aj horiace humno, aj veľký dom vedľa humna. Z druhej strany humna je druhý veľký dom. Je tam aj tretí, domy postavili traja bratia, bývalí majitelia pozemku a celého kopca. Najstarší dom je Lendvajovský, ostatné dva sú nové, moderné.
„Chytí sa im dom,“ šumí vzrušený hovor. V tom húka hasičská siréna. Blíži sa. Sirénu vypli. Asi zastali pod domom, z druhej strany. Hasičské auto nevidno.
„Mali vyjsť s hasičským autom sem na kopec. Medzi dom a panelák, na túto lúku. Takto sú ďaleko od humna!“ konštatuje niekto veľmi znepokojene. Keby sa dalo, hneď by im to zorganizovali. Ťažko by sa tam hasičské auto dostalo, ľudia, stoja na lúke a na príjazdovej ceste, hasiči by neprešli, už je dav príliš veľký.
Výbuch! Druhý! Plamene vysoko vyšľahli. Davom zašumelo. Prišli k nim aj ostatné susedky. Aj deti z tohto krajného paneláku stoja neďaleko a držia sa pokope. Prišli aj ľudia z druhého kopca. Je to veľké sídlisko. Vraj dvadsaťtisíc ľudí. Dosť ich prišlo, ale zase nie všetci. Je to zážitok, treba to vidieť. Preberajú so susedkami, čo vybuchlo. Vravia, že v humne garážovali auto. Jeden pán z paneláku nechcel mať auto na ulici, aby sa nepoškodilo, tak im každý mesiac platí nejakú malú sumu. Nuž, neochránil ho!
Pomaly sa aj zotmelo. Už je tu ľudí, ako na 1. mája. Aha, vy neviete koľko to je. Veľa. Neprehľadne veľa. Hasiči hasia humno, ale o chvíľu nebude čo. Pokropili aj dom, asi aby sa nechytil. Ešte trošku postávame. Dav vzrušene šumí. Postupne sa rozchádzajú, ale niektorí potrebujú adrenalín predýchať. Hádam už poďme! Už nič nevidno. Čo nezničil oheň, zničila voda. Presúvajú sa k vchodu. Lúčia sa so susedkami a s inými známymi, ktorí idú okolo, lebo ich panelák je na samom kraji sídliska. Všetko dobre dopadlo, domy aj ľudia boli ochránení, ide sa domov.
Vošli do bytu. Z detskej izby vychádza otec rodiny. Rozospatý sa potkýna, nevinnými, rozospatými, detsky modrými očami sa na díva: ,,Kde ste boli?" pýta sa ocko.
„Ocko, veď horelo!“ hovoria ich deti jeden cez druhého.
„Srandičky, srandičky!“
„Nie sú to srandičky. Ty si kde bol?“
„Spal som v detskej izbe.“
„Neuveriteľné! Ocko prespal požiar,“ smejú sa. Prišli ľudia z celého sásovského sídliska, len ocko spal.
Vojdú do kuchyne. Ocko krája chlieb, niekto paradajky, papriku, niekto natiera maslo, niekto rozbalil salámu, varí sa čaj. Sadnú si do obývačky k jedálenskému stolu, pustia sa do jedla. Chvália hasičov, že rýchle prišli a všetko vyriešili. Naozaj, hasiči sú šikovní chlapi a vedia uhasiť požiar, vyznajú sa vo svojej robote. Dumajú nad tým, že prečo sa zapálilo humno. Chudáci starí Lendvajovci, museli byť vydesení.
Až tak sa s Lendvajovcami tu nikto nepozná, iba sa pozdravia, ale deti sa odmalička hrávali na lúke pri ich dome, pod panelákom. Lúku pri paneláku si vysoko cenili. Nič lepšieho pre deti tam nemohlo byť. Keď sa nasťahovali, skoro všetky susedy rodili a boli na materskej dovolenke. Na lúke si rozložili deky, nafukovací detský bazénik, hrali sa s deťmi, pritom založili krúžok šikovných jazykov. Deti smeli vojsť do dvora a hrať sa so sliepkami. Starí Lendvajovci ľúbili deti, vlastné nemali. Boli to dobré časy.
V sobotu príbeh pokračuje. Manželia odviezli deti na víkend k mame. Keď sa vracali domov bolo pozdné popoludnie. Viezli sa cez dediny a v jednej pod hradom zďaleka počuli hudbu, vravu, šum, dupot ľudských nôh. K tomu sa pridával spev, smiech a dobrá nálada. Musia sa pozrieť, čo tam je a rozhodli sa zastať na chvíľu. Obidvoch zaujali príjemné zvuky. Zaparkovali a vykročili smerom, odkiaľ prichádzali zvuky a vône. Uprostred dediny, na betóne medzi kultúrnym domom a hasičňou je zábava.
“Čo sa tu koná?” pýtajú sa sympatických domácich.
“Hasičskú zábavu máme a do tanca hrá hasičská dychovka.” Pozreli na seba, usmiali sa. Hasičská zábava bude správne dokončenie týždňa. Videli hasičov pri práci, teraz si ich pozrú pri zábave.
“Ostávame,” povie hlava rodiny.
Všade sú stánky s občerstvením, rozvoniava pečená klobáska, cigánska pečienka, zemiakové placky, halušky gazdovské a potom aj zbojnícke. Aký je medzi nimi rozdiel? Vysvetľujú, ale v tom hluku nerozumieť. Tak si dali klobásku, tam nič netreba chápať. Na pitie ponúkajú, čo si len zmyslíte, všetko čo ľudia radi pijú. Čo konkrétne? Všetko čo tečie. Dobre naladení domáci sedia pri veľkých drevených stoloch na drevených laviciach, aj voľné miesto na sedenie sa nájde. Atmosféra je dobrá. Iba trošku ju pokazila manželka nadšeným vyhlásením, že si zatancujú.
Muž stuhne.
To je čo za nápad za bieleho dňa na triezvo tancovať na ulici? Žena ustúpi, že veď nemusia, dajú si nejakú dobrôtku. Zmierlivo povie, aby pozreli, čo ponúkajú v stánkoch, čo tak dobre vonia. Muž jej poradí, aby si v pohode sadla a držala miesto, on pre ňu niečo dobré vyberie. Z vďaky sa usmeje a vykročí k stolom svojím najkrajším krokom. Obzrie sa, či sa za ňou pozerá. Usmeje sa, on sa naozaj pozerá a vyzerá tak, ako keby bol na ňu hrdý. No teda! Urobila mu radosť.
Niektoré ženy sú stále nahnevané, zazerajú, tvária sa prísne, manžela za niečo trescú. Alebo trestajú mužov, prípadne celé ľudstvo? Ale prečo, veď ženy sú ozdobou zemegule! Usmiať sa je také ľahké. Nakoniec si aj zatancovali a vydržali dosť dlho. Ak už nebudú chcieť bývať v paneláku a budú si hľadať bývanie, určite sa sem prisťahujú.
Začali sme hasičmi, s nimi aj skončíme. Hasičská zábava sa vydarila, ďakujeme usporiadateľom a všetkým, ktorí prišli a mali chuť vylepšiť večer dobrou náladou! Život je krásny.
Vlastne nie, lebo táto hasičská dychovka sa rozpadla. Trubkárovi vypadol zub, už nemá správny prítlak, iným sa iné veci stali a mladé pušky odišli hrať na loď. Pýtate sa ako viem? Lebo my sme celkom vážne opustili panelák. Že kam sme sa presťahovali? Už ste uhádli?
Dobrá správa je, že dobrovoľní hasiči sa nerozpadli, sú v dobrej forme a aj minule hasili, keď v rómskej osade za Hronom horelo od večera skoro celú noc. Celá dedina to prežívala a fandila hasičom. Pomohli pri zdolávaní ohňa profesionálnym hasičom a preto nezhorela celá osada, len pár menších domčekov.
Sú šikovní a každý jeden z nich by sa mohol prihlásiť na súťaž “Muž roka”, takí sú fešáci. Tehličky na bruchu neukazujú, vždy sú v tých sexi svietivých ochranných odevoch. V hasičskej uniforme sú neodolateľní. Mala by som sem dať ich fotku. Tak ja skúsim vypýtať si nejakú. Zatiaľ dovidenia!
