U nás v pohraničnej oblasti menším problémom bolo, že sme slabo hovorili po slovensky. Ktovie aké tam bolo pôvodné obyvateľstvo, keďže priezviská boli aj maďarské, aj slovenské, ale veľa bolo nemeckých. Napríklad v našej v širšej rodine sa vyskytovali priezviská z troch nácií a ja konkrétne som mala nemecké priezvisko, ale po nemecky som nevedela. Naša spoločná črta detí v triede bola, že na vyučovaní sme sa snažili hovoriť po slovensky, ale medzi sebou maďarsky.
Nevadilo to, všetci sme boli na tom rovnako, dávali sme tomu slovenčinovi po bokovi, ale všetci sme sa snažili. Ani okrajovo si nespomínam na žiadne zlé deti. Ani raz sa nestalo, žeby žiak doniesol sekeru v školskej taške, ako sa tento rok stalo u nás. Deti boli úctivé k učiteľom, vychované z domu a učitelia boli k deťom slušní.
Menší problém nastal, keď sme sa učili vybrané slová. Vedeli sme ich odrapotať naspamäť, ale pravidlom bolo, a to si myslím že všade v školách bolo zaužívané, na domácu úlohu mali žiaci na každé vybrané slovo napísať vetu. Je to správne, aby sa v detských hlavách uložilo použitie vybraného slova.
Ja som bola snaživé dieťa, vybrané slová som napísala na pomocný papier pekne pod seba, aby sa dal dopísať význam slova.
Stará mama zobrala papier, ceruzku a prešla cez ulicu oproti do domu a tam v zadnom dome bývali bezdetní starší manželia, ktorí radi pomohli. Boli z Detvy a bývali tam dávno, stará mama sa s nimi poznala, niekedy im zaniesla trochu sezónneho ovocia z našej vinice.
S vybranými slovami vedeli pomôcť, hoci nie všetky slová im boli jasné. Vety som vytvorila, tvorivé úlohy som mala rada. Vyučujúca prešla triedou, pod každú úlohu napísala ,,videla" a podpis. To aby si deti nemohli pod lavicou posúvať zošit s úlohou a predložiť ju aj viackrát.
Ako učiteľka to riešila správne, vety nemohla všetky prečítať, to by sa nestíhalo, v triedach bývalo aj štyridsať detí, čo teraz už nie je.
Ale spomenula som si na vtipnú príhodu, ktorú porozprávala jedna príbuzná.
Cez prestávku vošla k nim do triedy učiteľka, ktorá dievčatá učila pracovné vyučovanie a na tabuľu napísala, čo si majú zajtra doniesť.
Bola to ihla a niť, kúsok hocijakej látky, nožničky a náprstok.
Okamžite odišla, netušila, že s tým by mohli mať problém.
V triede vraj nastal šum.
Čo je náprstok?
Nevedeli a mali rovnaký nápad, že Zuza Palúchová má slovenské priezvisko, ona by mala vedieť. No viete, ona ho ani vysloviť nevedela, to ,,ch" robí problém každému okrem Slovákov, ale bola vynaliezavá a s bohorovnou istotou povedala, že náprstok, to je na prsia.
Čo na prsia?
Cici taška!
Čože?
To drží prsia.
Rozprúdila sa debata, niektoré dievčatá priznali, že mama má jednu na slávnostné príležitosti, ale do školy jej ju nepožičia.
Svet bol chudobný, ovocia bolo vo vinohradoch hocikoľko, ale oblečenia málo, aj to si matky dávali šiť.
A náprstok sa beztak nepoužíval.
