K nám do butiku chodila samá mládež. To je v poriadku, mala som butik pre mladú módu, preto tam taká mládež chodila. Mladá a moderná, niekedy až príliš a niekedy až nepochopiteľne. Postávali, počúvali hudbu, novú a samozrejme veľmi modernú, ktorú si doniesli. Takmer ako v klube mladých.
Bol tam jeden chalan, ktorý bol aj od tých najodvážnejšie moderných ešte modernejší. Volal sa Mojmír, všetko ho zaujímalo. Bol šikovný, múdry a svojský. Ako keby z Jamajky. Hovoril, že by sme mali spraviť niečo netradičné, napríklad módnu prehliadku ako show. Presviedčal ma, argumentoval, ústa sa mu nezavreli.
Nevidela som v tom žiadnu výhodu. Bude to stáť peniaze a tržby sa nezvýšia. Modely sa môžu poškodiť, pokrčiť, prepotiť. Ja som chcela predávať, nie zbytočne míňať energiu na riskatnú show, ktorá môže zle dopadnúť, ale nakoniec som povedala, že dobre, aby už toľko nehovoril.
Mojmír získal povolenie spraviť módnu prehliadku v átriu gymnázia. Zabezpečil aparatúru, pripravili s gymnazistami miestnosť, spravil scenár a moderoval to. Doniesol hudobné nahrávky, na ktoré budú gymnazistky chodiť po móle. Bola to veľmi zvláštna hudba, povedal, že je to nový štýl. Možno deckám z gymnázia sa bude páčiť, ale ja som mala obavy, lebo to znelo veľmi netradične. Bol v lete v Prahe stopom, odtiaľ to mal. Vraj to prišlo z USA.
Stačilo vybrať modely na predvedenie, spolužiačky skoro všetky boli ochotné predvádzať. Dášenka, nádejná modelka s umeleckým menom Dasha, jedna z módnych ikon gymnázia, ktorá chodila predvádzať módu do Nemecka a do Talianska, naučila dievčatá, ako majú chodiť, ako sa tváriť, zatočiť sa, vyzliecť kabátik, postáť uprostred móla.
Modely na predvádzanie vyberal samozrejme Mojmír, ale pustil k tomu aj jedného Rona, lebo povedal, že ten má cit pre módu. Modely boli dosť zvláštne. Vtedy sme mali veci od jednej, málo známej americkej firmy, dlhé tričká s veľkou tvárou, kvetované elasťáky v divokých farbách a nevídané svietivé bundičky. Táto móda sa u nás na Horehroní vtedy hneď neujala, ale na móle bola dobrá. Bola to zábava.
Spravili súťaž o najlepšiu modelku, rozdali hlasovacie lístky, vlatnoručne vyrobené Mojmírom. Mali sme na móle plno modeliek- gymnazistiek, ale nemali dosť odvahy a chodil krotko, nie dosť smelo a nie veľmi kreatívne. Na predvádzanie prehovorili aj Rona a on si išiel po móle, ako keby nič iné v živote nerobil a ako keby, ani trému nemal. V poslednom kole prešiel po móle aj dovozca tovaru z USA a bol skvelý. Čo na tom, že mal šedivé vlasy? No a? Komu to prekážalo?
Nakoniec za nakrajšiu modelku zvolili dvoch ľudí: mladého chlapca a staršieho pána. Ron a dovozca boli najkrajší chalani.
