Táto mäkká hláska je bežná na strednom Slovensku, ale aj východniari hovoria mäkko a mäkké ľ majú aj v priezviskách. Ja som mala nemecké priezvisko, nikto nevedel prečítať, ani vysloviť a na vine nebolo mäkké ľ. V našom okolí je celkom bežné mať nemecké priezvisko. Ako sa sem dostali Nemci?
Pozval ich uhorský kráľ Belo IV. vtedy, keď v našich krajoch bol nedostatok ľudí po tatárskom vpáde. Potreboval takých, ktorí ovládali banskú ťažbu drahých kovov. V Banskej Bystrici ich volali ringburgeri, konkrétne po nich ostalo starobylé, pekné námestie, ring, rínok. Zanechali aj stopu po tvrdej nemeckej reči a veľa nemeckých slov v nárečí. Ale prevažne hovoríme pekne spisovne a primerane mäkko.
Až raz! Pripravovali sme žiakov na recitačnú súťaž. Mali sme pár deciek s perspektívou a jedno veľmi perspektívne dievča. Bola šiestačka, šikovná, múdra, nadaná a v neposlednom rade aj pekná. Chápete, na súťažiach každú schopnosť využijete. Okrem toho mala priezvisko jedného veľmi slávneho slovenčinára, jazykovedca, na univerzite Mateja Bela.
Nechcem zdržovať, už len poviem, že pri nácviku prednesu sme jej pripomenuli, že v spisovnej slovenčine je aj mäkké ľ, aby sa snažila ho vyslovovať. Nie príliš, nie až tak, ako v matičnom Martine vyslovujú. Iba tak, aby to ostalo prirodzené, aj v našom prostredí. I stalo sa!
A teraz tá bomba s mäkkým ľ.
Predseda poroty bol veľmi sebavedomý muž, asi bol herec. Učiteľ nebol, alebo len som o tom nevedela. Rozčúlil sa, že to mäkké ľ vniesol do slovenčiny Štúr nasilu, a nespravil dobre. A my, učiteľky, aj s našou žiačkou, sme ostali ako vyfackané.
Ja som sa na toho pána nahnevala. Napadol Štúra, ktorý sa nemôže brániť. Kto je on, že toto si dovolil? Povedať niečo také na recitačných pretekoch. Spochybňovať Štúra pred žiakmi a učiteľmi!
Navyše, keď Ľudovít Štúr tú mäkkú spoluhlásku v kodifikovanej slovenčine vôbec nemal.
