Mačky sa zmestia aj do panelákových bytov, ale u nás na dedine, majú parádny život v dome, aj mimo domu v prístavbách, drevárňach, pivniciach. Ploty sú pletivové, ľahko prekonateľné a ich revír je celá ulica.
Mám dobrú susedu, Janku. Jej mačky bývajú vo dvore vo veľkom strome, hustej, rozkonárenej tuji, od jari do jesene. Aj pod tujou, kde sú napadané suché vetvičky leží šesť mačiek spolu. Vytvárajú pekné zátišie s mäkkými kožúškami. Väčšinou sú biele, s prímesou oranžovej. Ráno pri kŕmení sú okolo misiek na dvore. Po kŕmení prejdú na záhradu a chodia po susediacich záhradách. Ležia, vvyhrievajú sa na okopanej, teplej zemi, alebo pred slnkom nájdu tieň a hustú chladivú trávu.
Na jar sa mačacie dvorenie nesie nocou zo záhrady na záhradu. Tak isto zvuky veľkého súťaženia, bitiek kocúrov o prítulné mačičky. Toto obdobie trvá pre nás dlho. Po nociach nás budia zvuky, ktoré pripomínajú plač dieťaťa. Vraví sa, že to kocúr spieva svojej vyvolenej. Iní vravia, že mačička pri párení narieka a keď je po všetkom, zaútočí na partnerove oči. Kocúr je v strehu, rýchlo sa vyparí a bleskovo hľadá ďaľšiu. Do rána, počas ruje, môže každú hodinu oplodniť aj desať samičiek.
Poznala som takého, bol to Valikin oranžový kocúr. Vošiel večer na dvor, vybil konkurenciu, dokopal zadnými labami, škrabol im do oka, pohrýzol uško, natrhol im guľky, oplodnil všetky mačky a išiel ďalej. Na celej ulici sa rodili rovnaké mačence, konkrétne oranžové. Ani domov nechodil, Valika sa o neho bála. Keď bolo po ruji prišiel jej domov vychudnutý, s dotrhaným kožúškom, poškodeným okom aj uchom, niekedy kríval a spal veľa hodín, kým sa nevystrábil.
Čas ruje je pre zvieratá krátky, ale intenzívny a životu nebezpečný. Pre Valikinho kocúra to takto chodilo pár rokov, kým nevyrástla nová konkurencia a raz prišiel o život, vo vzrušujúcom období boja o samičky.
Po ruji mačky chodia s veľkým bruchom, lebo počas ruje môžu byť oplodnené viacerými kocúrmi a plody v nich majú rôznych otcov. Sú aj také mačičky, ktoré porodia mŕtve mláďatká a ja som ten človek, čo sa postará o dôstojný mačací pohreb.
Dotknem sa inej oblasti ich života. Mačka je zvieratko ovládané hormónmi a riadi sa pudovo. Následok toho je, že sa rozmnožujú rýchlejšie, ako je to ľuďom milé. Ľudia majú svoje metódy odstraňovania nových prírastkov. Aj mačky majú svoje metódy, aby uchránili potomstvo. Ako som odpozorovala, múdre mačky porodia niekde na tajnom mieste a domov dovlečú mláďatká, až keď prejde určitý čas.
Janka mala jednu veľmi peknú oranžovo bielu mačku, ktorá porodila svoje mláďatká v prístavbe na betónovej podlahe a opustila ich. Janka ma volala, aby som pozrela, ako krkavčia mať nechala malé na holom betóne.
Urobili sme im peliešok a vystlali novinami. Mačiatka sme preložili tak, aby sme sa ich nedotkli holými rukami a nezanechali na nich pach. V nestráženej chvíli krkavčia mať mláďatká vyložila naspäť na holý betón a znova ich opustila. Takto sme s ňou bojovali pár dní, kým sa novorodencov neujala iná mačka.
Ďalší prípad bol, keď jedna z mačiek porodila na neznámom mieste. Poučená skutočnosťou, že veľmi malé nesmie domov doniesť, lebo o ne príde, dovliekla ich v papuľke po jednom, až keď boli dosť veľké. Vtedy by nikto neutratil mláďatko, keď už vyzerá milo a životaschopne.
Mláďatká boli pekné, ale zdanlivo boli slepé, nevedeli otvoriť oči. Odborník sa vyjadril, že dlho ich mama držala v tme. Dúfali sme, že im bude oči umývať jazýčkom, ale nerobila to, nič sa nezlepšovalo a vytratila sa. Siroty ležali pritlačené o seba, nemal im kto pomôcť. Rozhodli sme sa mačičkám trikrát denne umývať očká vlažným odvarom z harmančeka a kvapkali sme očné kvapky.
Trvalo to celé týždne. Aj sme sa nasmiali, lebo sa bránili, škrabali, mraučali, ale už trošku videli a potom sa skrývali po celej záhrade, akonáhle nás zbadali. Naháňali sme ich, ale naša spolupráca mala výsledok. Mačičky otvorili oči dokorán a boli pôvabné a milé. Tie najkrajšie si zobrala jedna milovníčka mačiek a Janke ostalo len jedno mláďa, ktoré malo iba jedno očko. V ozdravných procesoch sme pokračovali, kým neotvorilo aj druhé oko, ale na naše sklamanie, to oko bolo chybné a veľmi škuľavé.
Volali sme ho Škulko a bolo nám ľúto, že je sám na svete, nemá mamu, ani súrodencov. Vtedy prišla na rad takzvaná krkavčia mať, lebo jej mačiatka zase neprežili a ona mala mlieko. Začala dojčiť nášho Škulka. Oblizovala ho, umývala jazykom, stále pri ňom ležala a vypiplala z neho pekného kocúrika. Dozrela a stala sa obetavou matkou cudzieho mláďatka.
Už nie je škuľavý, alebo len trošku, nenápadne. No pozrite, však je pekný! Toto je Škulko.
