Ministerstvo by malo rokovať o zmenách, ktoré sa týkajú zamestnancov v príslušnom rezorte. Názor ľudí, by ich mal zaujímať. Treba počúvať ľudí, ak majú čo povedať. Každý si to myslí, ale doteraz to nikdy neurobili.
Bola som mladá učiteľka, sedela som v zborovni a opravovala diktáty. Neviem už presne kedy, ale toto bola moja každodenná skutočnosť po vyučovaní. Okrem toho, že deti často píšu diktát, my učitelia sme v jednom roku často písali na kancelársky papier A4 svoj názor na nastávajúcu reformu školstva. Vrchnosť chcela poznať naše skúsenosti a náš názor. Veľa takých papierov sme museli odovzdať, papier musel byť plný.
Povinne sme vyjadrovali svoj názor, nie raz a nie na jednom kancelárskom papieri. Dlhšie trvajúci čas to od nás vyžadovali. Ja som bola začínajúca učiteľka, moje nápady nemuseli byť veľmi objavné, ale toto sa muselo písať v každej škole, v celej republike, takže predpoklad je, že sa v nich našli múdre myšlienky, od skúsených učiteľov s dlhou praxou.
Kancelárske papiere niekto v zborovni vyzbieral, spravil z nich výťah a odovzdal na okresný odbor školstva a oni na krajský. Predpokladám, že kraj výťahy z názorov poslal vyššie. Na druhý týždeň znova. Potom zase. Až raz zbieranie názorov ukončili a reforma nastala. Pri slávnostnom zavedení reformy boli v školstve oslavy a konferencia.
Z nejakého dôvodu sa konala v našom krajskom meste, kde boli pozvaní riaditelia a zástupcovia škôl mesta a okolitých dedín, alebo aj z iných okresov. Z každej školy dvaja.
My sme mali riaditeľku a aj zástupkyňa bola žena. Tá pani zástupkyňa sa nemohla dostaviť a už nemali ako vybrať inú vhodnú osobu, tak riaditeľka pribehla do zborovne, kde som opravovala diktáty.
,,Eva, poď, ideš so mnou!”
Nikto iný tam nebol, tak som s ňou išla. Takto som sa ocitla na konferencii a následne sme prešli do inej miestnosti, kde sme postávali, debatovali a preskupovali sa. Nie je vylúčené, že nám ponúkli chlebíčky, ale nepamätám sa.
Čo si dobre pamätám, že sa pri nás pristavil fešný muž z ministerstva a konverzoval s našou riaditeľkou. Bola nielen múdra, ale aj pekná. Ja som len tak stála pri nich a zdvorilo som počúvala nové nariadenia školstva. Pani riaditeľka sa opýtala, či im aspoň trošku pomohli naše nápady a názory, ktoré sme zasielali.
,,Nápady? A boli nejaké?” opýtal sa so zdvorilým záujmom.
Nemalo význam vysvetľovať, že áno, bolo veľa názorov a ministerstvo sa robilo, že ich to zaujíma. Ale vidíte ani tvorcom reformy neposkytli zhrnuté názory učiteľov na prečítanie. Nedozvedeli sa, že učitelia majú názor.
Vtedy si neprečítali, teraz s nimi nerokovali, stav nezmenený.
