Veštica
Veštica bola na pohľad obyčajné mladé dievča. Alebo aj nebyčajné, lebo bola naozaj veľmi pekná. Príjemná, nekomplikovaná krása, snáď ani namaľovaná nebola. A celkom vážne o mne vedela všetko, hoci ma nepoznala a nemala odkiaľ poznať.
Teraz bývam na dedine, tam každý každého pozná, ale vtedy sme bývali v krajskom meste a to sa dá ťažko, toľkých poznať. Okrem toho u veštice som sa ocitla náhodou. Kamarátka, kolegyňa chcela ísť k veštici a našla si nejakú adresu. Náhodou sme sa stretli v meste a volala ma so sebou, že jej je to blbé. Išla som, čoby nie. Mňa okultné veci fascinujú a vešticu chcem vidieť naživo.
Svoju živnosť prevádzkovala v priestoroch bývalého viacposchodového obchodného domu, vchádzalo sa k nej odzadu. Predpokladám, že predtým to bol vchod pre zásobovačov. Na dverách mala napísané iba meno a pred dverami stoličky. Sadli sme si. Kolegyňa veľmi týmto veciam neverila, nepamätám sa, prečo tam šla. Vošla a ja som ju čakala vonku. Keď vyšla, veštica vyšla s ňou a volala ma.
“Poďte, nech sa páči!”
Pôvodne som nemala v pláne vojsť, ale keď ma volá, idem. Nepýtala sa na meno, iba dátum narodenia. Zapálila obyčajnú sviečku a začala o mne hovoriť, ale všetko čo povedala pasovalo. Naozaj, aj to vedela, že som ukončila vysokú školu a potom som študovala znovu. Nevedela to odborne pomenovať, iba takto, ale ja som naozaj po výške študovala postgraduál, čiže vyštudovanú školu som doplnila na ďalšej úrovni. Vystihla to svojimi jednoduchými slovami. Žasla som a toto ma presvedčilo o jej schopnostiach.
Potom povedala, že zajtra mi niekto dá veľkú kyticu. A stalo sa. Takto to vyznieva veľmi romanticky, ale nebolo to tak. Jeden mladík sa mal stretnúť s frajerkou a ona nechodila, tak hrozne naštvaný, polohlasne, len tak pre seba povedal, že túto kyticu otrieskam o zem a podupem ju. Ja som vyľakaná jeho hnevom, položila ruky na ústa.
“Nerobte to!” prosila som ho.
“Máte pravdu, kvety za to nemôžu. Vezmite si ich!”
Poďakovala som. Bola to veľká, pekná kytica, vzala som si ju.
V tej chvíli, keď som vyšla od veštice, som nevedela, že jej veštba sa splní tako rýchle. Uvedomovala som si, že o mne veľa vedela a vtedy som sa opýtala na budúcnosť, ale ona úprimne povedala, že minulosť vidí jasne, ale budúcnosť iba tú najbližšiu a ostatok iba hmlisto.
Pýtala som sa kamarátky, že čo jej povedala, ale ona nebola spokojná, že čo je to za vešticu, ktorá sa pýta, či jej muž chodí na aute. Nevie, nevidí to? Povedala, že ona chodí na aute, ale veštica povedala, že manžel sa má dať poistiť a pripoistiť aj auto.
Smiala sa, že je veštica a nič nevie. Samozrejme, nič nedali poistiť ani auto, ani seba, ani manžela. A viete čo? On mal veľkú haváriu, hoci takmer nejazdil na ich rodinnom aute, ale vtedy išiel a havaroval nie vlastnou vinou.
Našťastie prežil, aj zranenia sa vyliečili, ale auto si to odnieslo.
