Odborníci babie leto označujú za čas na konci jesene, keď sa pekné dni skončili, odišli do nenávratna a zrazu sú späť. Teplé, suché, slnečné dni, v súvislom slede za sebou, ktoré trvajú aspoň týždeň, alebo aj viac. Bez dažďa, bez dujúcich jesenných vetrov, iba pekné počasie. To je babie leto.
Tento týždeň bol taký, aj dnes je tak a my nevieme, koľko nám toto vydrží, či aj zajtrajší deň nazveme časom babieho leta. My dúfame, že sa tak stane a sme vďačný za všetky dni, ktoré nám robia radosť. Babie leto je opakujúci sa jav každý rok, približne v období od polky septembra do polovice októbra. Nie vždy presne vtedy a nie každý rok je to zaručené. Nijaký meteorológ ho nezaručuje. Zaručujú len hmlisté rána a večerný chlad, keď slnko zapadne. V tomto čase dni sú teplé, treba si ich užiť. Plody, ktoré nestihli dozrieť, všetko dobehnú.
Teraz to prišlo a bez záruky nastalo babie leto. Letí pavučina, niekedy s pavúčikom, alebo aj bez... Toľko pavučín, ako je tento rok, ani nepamätám. Nechajú sa unášať vzduchom. Drobné pavúčiky, letiace na ligotavých, krehkých vláknach, ktoré pripomínajú strieborné vlasy starých babiek.
Preletia niekoľko metrov, prípadne kilometrov. Obtrú sa o tvár, zachytia sa o stromy, ploty, ozdobia poštovú schránku. Nevedia kde pristanú, ani ovplyvniť svoj let. Letia dobrovoľne, alebo ich len unáša prúdenie vzduchu? Vysvetlenie je, že drobné pavúčiky využívajú voľný letový koridor, lebo hmyzožravé vtáky odleteli na juh, do teplých krajín a oni si uživajú čas vhodný pre nich. Zaslúžia si, veď pavúky prinášajú šťastie.
Ja sa pavúkov bojím, ale týmto maličkým rada dožičím pekný let! Aj vám prajem pekný deň!
