Muž povedal, že vie o tom. Prišiel teraz, lebo uplynulo presne 24 hodín a nevie sa dočkať, kedy začnú pátrať. Policajt povedal, že dobre, zavedie ho k pracovníkovi, ktorý to má na starosti a zapíše hlásenie. Tam povedal svoje meno a predložil občiansky preukaz. Ústne údaje súhlasili s preukazom, potrebovali vedieť ako sa volala, to im povedal. Potom nasledovalo to najdôležitejšie, zistiť ako vyzerala. Muž sa zatváril neisto.
,,Bola vysoká, alebo nízka?”
,,Nie nebola vysoká, ale nebola ani nízka,” zamyslel sa muž. ,,Bola taká normálna,” povedal.
,,Ako bola oblečená?”
Toto muž tak isto nevedel, povedal, že sa obliekla vždy inakšie, nevie, čo mohla mať naposledy oblečené.
,,Aké mala vlasy?”
Ďalší problém. Muž povedal, že manželka si farbila vlasy a dosť často si menila farbu, možno aj každý polrok, takže nevie si spomenúť aké vlasy mala naposledy.
,,Akej farby mala oči?”
Hm, oči mala, ale farbu si netrúfol odhadnúť.
,,Tak nevadí! Teda povedzte ako sa stratila.”
,,Odišla na aute so štátnou poznávacou značkou BL233DH. Vozidlo stredne modrej farby s metalízou bolo Lexus 25Oh Hybrid s plnou nádržou, krásne, čerstvo umyté a naleštené. Na pravých zadných dvierkach bol malý, nenápadný škrabanec, ktorý žena spôsobila pri neopatrnom zaparkovaní, ale on to pretrel. Škrabanec bol takmer neviditeľný. Auto bolo naozaj ako nové. Malo nový klaksón a namontované nové halogéne svetlá, a ...” vtedy sa muž rozplakal.
Policajt mu položil ruku na plecia.
,,Nebojte sa, pane, my vám to auto nájdeme!”
