Najčastejšie počuť v televízii politikov. Majú rôzne názory, nie vždy súhlasíme s nimi a potom to už nechceme počúvať.
Myslím, že každý chápe, že nemôžeme mať všetci rovnaký názor. Aj to sa mi zdá správne, že sa názory porovnajú a predebatujú, podľa možnosti slušne, ale nie každý to dokáže.
Dospelí by nemali nemúdro hovoriť a už vôbec nie táraniny.
Ak tárajú deti, tak sa len usmejeme, od detí príjmeme skoro všetko. Ja mám dokonca rada detské táraninky a najradšej televíznu reláciu, ktorú robí Čeky, Marián Čekovský. Je to zábavné, zároveň poučné. Nie príliš, tak akurát.
Teraz znova dávajú reprízu relácie, Čeky je tam veľmi mladý a deti sú odhadom prváci, druháci, tretiaci, k svojmu veku primeranie naivní i odvážni. Povedia všetko bez obáv, bez toho, aby si mysleli, že sa strápňujú nesprávnou odpoveďou. Pretekajú sa kto odpovie a tým sa tá relácia stane hrou a zábavou.
Na tomto sa viem zasmiať, mám rada šikovné a odvážne deti. Niektoré deti majú na všetko odpoveď, iné sa k slovu nedostanú, ale všimla som si, že Čeky takým dáva šancu a osloví ich. Tie deti odpovedajú pomaly, uvážlivo, často sa im nedarí hovoriť, či z trémy, alebo sú najmenšie v skupinke, alebo majú málo sebavedomia, neviem, ale snažia sa. On im dáva šancu znova, niekedy deťom povie, nesmejte sa!
Spievajú, tancujú, hrajú na hocičom, nemusí to byť hudobný nástroj. Skladajú si text, potom ho spievajú, všetky deti sa zapájajú a Čeky im hrá. Opakujú viackrát, až nakoniec to vyznie dobre. Je tam tvorivá atmosféra. Dajú si taký potlesk, že až! Škola hrou, radosť pozerať.
Túto reláciu si vždy rada pozriem.
(Poznámočka. Vo Fiľakove na cintoríne je hrob na ktorom je priezvisko Čeky.)
