Jeden bol zvláštny. Nezareagovala som, lebo bol obsiahly a reakcia by bola ešte obsiahlejšia. Ale predpokladám, že ak má taký názor jeden človek, majú ho mnohí. V prvom rade, tak nejako neosobne vytkol, že problematiku si treba najprv naštudovať. Potom mi vysvetlil, že násile páchajú ľudia mentálne slabí, na nízkom stupni, s kriminálnymi sklonmi, a písať mám, až po naštudovaní problematiky. Ja to často tak robím, naštudujem si, aby som doplnila a upresnila, čo už viem o prípade, ale upozorňujem, že toto nie je edukatívny portál. My vás nechceme učiť, vy ste aj bez blogerov múdri a vzdelaní. Nevzdelaní nečítajú.
Ja, píšem vlastné zážitky, pocity. Píšem aj nevlastné zážitky, čo som si vypočula. Chodia za mnou aj ľudia, že mi niečo rozpovedia, aby som to napísala. Niektoré zážitky sú poučné, niektoré neuveriteľné. Je na vás, čitateľoch, či uveríte, alebo napíšete do diskusie, že nemohlo to tak byť. Môžete o tom vy napísať svoj článok. Čo sem píšeme, nie je vedecká práca, hoci mnohí z nás, sú vysoko vzdelaní ľudia. Na blog píšeme pocitové záležitosti a vyjadrujeme sa k tomu, čo hýbe svetom. A preto si vážim, že čítate aj to, čo ja píšem, a ak niečo nesedí, tak ma slušne upozorníte. Za tú slušnosť ďakujem.
Tak poďme na vec.
Bola som malá a v našom malom mestečku sa niečo stalo v slušnej rodine, z čoho boli všetci zhrození. Vo mne tá udalosť vyvolala búrlivé city, ktoré ostali niekde vo mne skryté a vyplávajú na povrch vždy, keď sa rozoberá téma násilia.
Manželka prišla domov z práce a našla manžela, ako chce znásilniť ich nedospelú dcéru. Bežala na políciu. Po celom meste sa o tom hovorilo. Ľudia nemohli uveriť, bola to slušná rodina a okrem toho, to boli veľmi pekní a inteligentní ľudia. Teraz si pomyslíte, že som bola malá, ako viem posúdiť. Vysvetlím, počkajte!
Naozaj som bola malá, tak štyri-päť ročná. Celá udalosť sa mi premieta, že keď prišli policajti, dievča bolo uplakané v kombinetke. Tak sa o tom hovorilo. Viac neviem, kombinetka sa mi zachovala v pamäti, lebo aj moja mama nosila kombinetku. Či otec ostal len pri pokuse, to neviem posúdiť, lebo o tom predo mnou nehovorili.
O päť, možno šesť rokov prišiel na našu školu učiť, jeden mladý učiteľ. Bolo to jeho prvé zamestnanie. Veľmi pekný, tmavovlasý, vysoký štíhly a nadšený pre svoje povolanie. Žiaci ho mali radi. Keď sme boli na druhom stupni základnej školy, trpezlivo a s elánom nacvičoval s nami divadlo, ktoré sme potom hrali pre žiakov s veľkým úspechom. My, nízke dievčence sme hrali včielky zo žltého úľa. Jeden ôsmak hral zápornú postavu, chlapca, ktorý zabil včielku.
Doma som poznamenala, že učiteľ sa podobá na mladšieho brata môjho otca. Mama na to povedala, že áno, oni dvaja, boli v detstve nerozluční kamaráti. A potom doložila, že vyzerá, ako jeho otec vyzeral v mladších rokoch, keď znásilnil dcéru.
Neopýtala som sa, či stále bývajú v našom meste, informácia ma zaskočila a prevalcovala. Nedokázala som o tom hovoriť, opýtať sa, ale dlho som mala pred očami svoju vymyslenú spomienku, uplakané, čiernovlasé dievča. Myslím, že sa o tom v meste už nehovorilo a ten mladý učiteľ nebol s tým spájaný. V tom čase dávali umiestnenku, na ktorú absolvent školy musel nastúpiť, možno na našu školu nenastúpil rád, ale jeho práca v škole bola úspešná. Decká ho mali radi a on s každým dobre vychádzal.
Prejdime, na to, či riešenie matky, že volala políciu bolo namieste. Ja poznám príbehy z románov a z filmov, že matka v slušnej rodine takéto niečo ututlala, aby si udržala muža. Dokonca prižmúrila oči, aj keď to pokračovalo. O tom je dosť filmov, niekedy len tak skryto v pozadí, alebo aj otvorene, ako hlavná téma. Ale necítim sa povolaná vysloviť svoj súd.
Len jedno viem, ten pán nebol mentálne na nízkej úrovni, s kriminálnymi sklonmi. Možno nastal skrat v jeho správaní. Skraty sa stávajú nielen v elektrine, ale v každej oblasti. Môžu nastať aj v tejto háklivej, preto by ľudia mali byť opatrní. Teraz myslím aj mužov, aj ženy.
Aby sa nestávali skraty.
