Aká som? Aká by som chcela byť? Neraz sa pýtam samej seba. Život je však často zložitejší než by som ho chcela mať. Niekedy závidím ľuďom, ktorí berú život tak ako ide. Ale aj nespokojnosť a zvedavosť skrýva diamant v sebe. Byť v niektorých chvíľach dňa nešťastná a nespokojná je darom tvorivých ľudí.
Žiť v rovnováhe so sebou a prostredím, ľuďmi a spoločnosťou. To by malo byť jadrom rovnováhy človeka. Keď si chceme veci komplikovať, kladieme si otázky , ako ide dohromady táto rovnováha.
Kladiem si aj otázku, ako sa dá nájsť samú seba. A či je správne nájsť odpovede na niečo, čo ani neviem ,či je správne sa pýtať. A vôbec ako sa človek môže dopracovať k svojmu pravému ja? Čo ak sa človek ešte viac zamotá, keď sa zahĺbi a rozmýšľa často o tom ako aj o tom, že nie je so sebou spokojný.. Ale keď sa neskúsi pýtať sa, skúmať a všetko možné si vyskúšať, obuť si topánky rôznych príbehov, k ničomu nepríjde.
Kritériom je dobrá prispôsobivosť k svetu . Ale čo človek robí preto, že to chcel on sám a čo kvôli prispôsobivosti? A tak hľadám a vydávam sa na cestu. Na cestu netrápiť sa a zažiť pocit šťastia. Byť duševne aj psychicky vyrovnaná.
Som turista, ktorý putuje k svojmu ja. Ale kadiaľ ísť? To najdôležitejšie som už spravila.
Rozhodla som sa nikdy nevzdať.
