Eva Hoštáková
Štekot duše
Luskom prstov neprivoláme šťastie, úsmev nám nevyškrtne problémy. Samy si rozmazávame náš život. Budík, áno, je ráno, vonku šero a v srdci chuť ostať dlhšie. Veď kto by sa ráno necítil ako plaziaca sa podložka sveta. Za najtragickejšie ale pokladám, že tento výzor si zachovávame, aj keď sa prinavrátime opäť do postele. Blbý stereotyp.
