Bijete svoje deti?

Vyrastala som v dedinke na Považí. Naša mama bola prísna, nie u nej znamenalo nie bez debaty. Ako dieťa a neskôr formujúci sa mladý človek som dostala nejednu bitku, keď som sa nevedela zmestiť do kože. Vždy som vedela prečo a zapamätala som si to, neraz ma vyobšívala takým luxusne štipľavým prútom. A som tu, žijem, pracujem, nemám depresie, ani som ich nikdy nemala, netýram svoje deti ani nikoho v okolí. Žijem si úplne tuctový život. Keď sa mi takmer pred 8 rokmi narodil syn, vedela som, že nechcem z neho vychovať malého rozmaznaného fagana, ktorý bude v puberte doma sadiť trávu, kradnúť mi peniaze a klamať. Odkedy začal vnímať svet, snažím sa mu ukázať cestu. Priznávam sa, že neraz som mu nacápala na zadok keď bol mladší. Naposledy som ho, ako ja hovorím, vyčiapala, keď mal 4 roky a odišiel von, nebol tam, kde mal byť a ja som ho hodinu v panike hľadala po dedine. Viac sa mu to nestalo. Keď sme chodili spolu do obchodu, vždy som kúpila jednu sladkosť, nič viac, keď chcel niečo iné, musel sa rozhodnúť, ktorú sladkosť vráti do regála. Keď robil niečo, čo nemal, dvakrát som ho upozornila, že to nemá robiť, povedala dôvod a keď neprestal, jedna dve výchovné mu to vysvelili. Mal asi dva a pol roka, keď objavil, že máme na WC závesný Domestos, keď som to videla, upozornila som ho, že je to kako, by ho z toho bolela hlavička, aby to dal späť. Odložil to, za chvílu prišiel za mnou do kuchyne a zasa Domestos v ruke. Zasa som mu povedala aby to vrátil, neposlúchol, ale po dvoch po zadku to tam zavesil a nikdy viac si toho nevšimol. Inokedy sme boli v Hypernove, a asi 4-ročné dievčatko tam pri pokladni urobilo strašnú scénu kvôli žuvačkám. Hodila sa o zem, kričala na celú predajňu, až kým jej mama žuvačky nekúpila. Adamko sa vtedy díval o otvorenými očami a pýta sa ma: „Mami, čo by si mi urobila, keby som ja tu tak sa hodil o zem?“ „Ty sa nehodíš“, odpovedala som mu s úsmevom. Bolo to asi pred rokom a ja som už vedela, že obdobie ukázania hraníc máme za sebou. O pár rokov príde obdobie puberty, a dúfam, že neprekročí hranice, ktoré som mu ukázala. Nemyslím si, že som zlá matka, alebo že by bol z neho neskôr tyran, kvôli tomu, že som ho bila keď bol menší. (Netýrala). Obdivujem matky, ktoré vychovávajú svoje deti bez toho aby im sem-tam necapli výchovnú po zadku. A nebudem sa im čudovať, keď sa im detičky v 15-tich vyserú na hlavu a vysmejú sa im do tváre. Často sledujem televízny program Najprísnejší rodičia na svete, hlavne zahraničné, užialené matky plačú do kamery, a pýtajú sa sami seba, kde urobili chybu, veď dali svojim deťom všetko, čo im na očiach videli. Prečo je teraz taký rebel? Prečo môj syn, ktorý bol pred dvoma rokmi vzorný žiak, teraz chodí poza školu? Prečo je lenivý? Prečo bez váhania na mňa zdvihne ruku? Prečo nepracuje? Prečo je drzý? Kedy začal fajčiť marihuanu? Možno matka mala zdvihnúť sem-tam ruku......