Niekedy veselá, niekedy smutná mamina dvoch krásnych detičiek, ktoré ma stále viac a viac fascinujú tým ako vnímajú tento svet. Zoznam autorových rubrík: Namotávka, Súkromné, Nezaradené
Včerajšiu pracovnú aktivitu mi prerušil telefonát od synovho učiteľa telesnej výchovy,že si škaredo zlomil ruku a treba prísť po neho, lebo sanitka je obsadená. Najväčší strach v živote je strach rodiča o vlastné dieťa.
Kriste na nebi, to je kto? Slovo youtube mi naznačuje všetky videá sveta, tak sa vydávam pátrať po tomto vysnívanom povolaní detí a ich pohľade naň.
Nedávno som bola svedkom, ako staršia pani karhala pred malými sídliskovými potravinami dvoch školákov popíjajúcich energetický nápoj. Chlapci, veď ste ešte deti, viete, čo to robí v vaším telom? dobrota z nej sálala, ale oni opití mladosťou, bezstarostnosťou, naivnosťou a hlúposťou ju nevideli.
Odpusti mi, že použijem Tvoje slová, slová, ktoré mi otvárajú oči, nútia ma zasa vnímať okolitý svet, vychutnávať si maličkosti a žiť pre dnešok. Stojíme, čas stojí s nami, rozprávame sa, ale žiadna veta nie je posledná. Zrazu do ticha tmy zaznie Tvoj hlas: „Pozri, koľko je okolo nás ľudí, ale žiadny človek.“
V okamihu, keď žiletka preťala Emmine žily na zápästiach, nestalo sa nič výnimočné. Čo vlastne čakala? Anjelsky chór? Otvorenie brány do neba? Nečakala nič, dnešný deň si premyslela do posledného detailu, nikto a nič ju nevyruší v jej odchode. Čakala len vykúpenie smrťou.
Počas uplynulých dvoch týždňov otriasla Slovenskom tragická smrť dvoch malých bratov, ktorí sa spolu utopili v Dunaji. Neuveriteľná tragédia pre celú rodinu. Neviem si ani predstaviť ten žiaľ a bôľ, čo prežívali rodičia. Stratili obe deti naraz. Vďaka všadeprítomným novinárom máme aspoň momentky.
Keď na internete náhodou prečítam správu o niekoľkoročnej štúdii amerických vedcov o tom, že telesné tresty vychovajú z detí despotických tyranov terorizujúcich všetkých okolo seba, otvára sa mi nožík vo vrecku. „Ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko, až ja budem Jano, neohneš ma mamo!“
