Vystavné obrazy predstavujú výber z nultého a prvého ročníka „Košického medzinárodného plenéru výtvarníkov“ v rokoch 2006 a 2007. Popri výtvarníkoch z Košíc ( K-art) sa predstavili aj hostia z plenérov: 6 výtvarníkov z Maďarska ,dvaja Rumuni, jedna Poľka a šiesti výtvarníci z rôznych kútov Slovenska: z Bratislavy, Krásnohorského Podhradia, Spišskej Novej Vsi a Prešova.
Popri košických obrazoch nájdete aj zopár iných : z plenérov, ktoré organizovalo OZ K-art Rejdová, Drienovec, Vyšné Ružbachy, Nižné Repaše – na ktoré sme pozvali aj našich maďarských priateľov.Spolupráca medzi OZ K-art a Kruhom učiteľov výtvarnej výchovy pri Művelődesi Háza Sárospatak je v priebehu troch rokov už sústavná, hlboká a založená na osobných priateľstvách. Osobnej zainteresovanosti našich priateľov vďačíme za uskutočnenie tejto výstavy, ktorá stojí za vzhliadnutie. Bude prístupná verejnosti do 16. februára denne od 10,00 do 18,00 hod.
Mala som tú česť výstavu otvárať:
Vážení hostia, milí milovníci umenia, drahí priatelia.
Je pre mňa veľkou cťou i veľkou radosťou, že ma moji priatelia z Maďarska poverili otvorením tejto výstavy. Zvlášť dojímavé je pre mňa to, že výstava sa koná v Miškolci – v meste mne dôverne známom. Tu žil jediný brat môjho otca, môj strýko. Z rozhodnutia politikov bol môj strýko Maďar a môj otec Slovák, hoci boli deťmi tej istej matky, toho istého otca. Otec ostal v Košiciach a jeho brat odišiel do Maďarska. Dnes, ked som hranice medzi Slovenskom a Maďarskom prešla bez zastavenia, keď hranice sú len čiarou na mape, rovnaho ako napríklad hranice medzi prešovským a košickým krajom, zdá sa už len zlým snom spomienka na nekonečné rady trabantov niekedy aj dlhé hodiny čakajúcich na oboch stranách hraníc, či dokonca na tie časy, keď boli hranice zavreté úplne. Alebo na to, že nebolo v záujme ČSSR, aby som bola držiteľkou pasu, a tak som nemohla cestovať nikam.Miškolc a Košice sú mestá v mnohom si podobné a koniec koncov aj vzdialenosťou blízke. Verím, že podobných podujatí vzájomne približujúcich jedno mesto druhému bude stále viac.
Keď som pred niekoľkými rokmi navrhla, aby náš klub výtvarníkov zaradil do svojho programu výstav výstavu s názvom Košice - ako ich vidíme, netušila som, kam až sa toto podujatie dostane. Po niekoľkých rokoch to už nebola klubová výstava ale regionálne podujatie, ktorého organizovanie prevzalo KOS. Pred dvoma rokmi sme mohli uskutočniť Košický medzinárodný plenér výtvarníkov. Vďaka podpore mesta Košice sme pozvali do Košíc našich maďarských priateľov, s ktorými sme spolu odhaľovali stále nové pohľady na naše krásne mesto. Ďalší rok pribudli Rumuni a Poliaci a dnes výstava reálne prekročila hranice. Potešte sa tým, ako my vidíme Košice a všetkých prítomných maliarov pozývam v septembri do Košíc na prvý skutočne bezhraničný plenér – pridajte sa aj vy objavovať, zvečňovať a rozširovať krásy Košíc do celého sveta.
Ďakujem, že tu môžem byť s touto výstavou a s Vami, prajem silný umelecký zážitok.
PS: Pozývame Vás nielen na túto výstavu, ale výtvarníkov zo všetkých koncov Slovenska aj do Košíc na septembrový Košický medzinárodný plenér výtvarníkov – druhý ročník.
