Bežný žiadateľ o adopciu, či pestnúnstvo musí absolvovať vyšetrenie u psychológa a ten /či tá/ odpílili už nejedného „nedokonalého žiadateľa“.Ja sama som absolvovala asi 7-8 sedení i s manželom a preklepávali nás zo všetkých strán,než nás osvedčili, lebo jedna prehorlivá kolegyňa bola hneď hotová so mnou a prehlásila, že neodporúča, aby som vzala dieťa do pestúnstva, lebo som v spore s detským domovom. Iným druhá „opatrná“ psychologička nedala odporúčanie, lebo keď majú dvojčatá prvákov a ročné dieťa nemôžu ďalšie deti prijať, veď by to nestihli! Odvtedy sa im narodili ešte 2 deti.Stíhajú, akurát 2 deti, ktoré chceli prijať z detského domova, ostali v domove. Ďalším nedali súhlas, lebo medzi vtedy len partnermi bol väčší vekový rozdiel a partner má deti z predošlého manželstva. A tak miesto o deti z domova sa starajú o 3 vlastné, ktoré sa im už s manželom narodili. Dievčatko, ktoré pravidelne stretávali v parku a zapáčili sa jeden druhému na prvý pohľad, už v domove dospeje......
Soc. pracovníci vám možno nedajú súhlas, ak máte 2-izbový byt,ale ak ide o rómske dieťa, kľudne budú súhlasiť s tým, aby žilo hoci aj v osade...Čudesnej matke, /ktorá má 2 izbový byt,dve deti a alkoholického manžela,hlboko podpriemerné IQ a žiadne testy by evidentne nezdvládla, sotva by rozumela, čo sa jej pýtajú/ na počkanie navrhnú, že jej na súd pripravia návrh na zverenie dieťaťa do NOS - veď na to prípravu netreba. Išlo o to isté dieťa, ktoré tak váhali zveriť mne.
Psychické pochody niektorých ľudí nie som schopná - napriek veľkej dávky empatie-pochopiť. Nechápem, ako môže sociálna pracovníčka o chlapčekovi, ktorý vyrástol v detskom domove a potom v profi rodine povedať, že „dieťa sa vráti do svojho prirodzeného prostredia“, alebo že „je mu súdené dožiť život v osade“.Prečo nemajú záujem o „najlepší záujem dieťaťa“ - aby žilo tam, kde je ľúbené, s ľuďmi, ktorých ono ľúbi, v harmonickom čistom podnetovom prostredí.
Keď naše slniečko - Kiko odchádzal od profesionálnych rodičov do novej rodiny, jeho nová maminka na prvé stretnutie prinieslo autíčko, vybavila si voľno, aby sa s Kikom mohla spoznávať, aby jej dôveroval. Usmievala sa na neho, brala ho na ruky, hrala sa s ním. Stretnutia prebiehali tak, aby Kiko nemal žiaden stres, profesionálna mama bola poruke. Kiko bol vo svojom prostredí, novú mamu prijal do okruhu svojich blízkych ľudí, potom aj ostatnú novú rodinu. Hoci aj on je Róm, všetci brali ohľad na to, že je to DIEŤA, ktoré ľúbi a je ľúbené.
Ani rómske dieťanie je kus nábytku - skriňa, ktorej sa netreba pýtať, či sa cíti dobre v obývačke alebo by radšej stála na chodbe.
Rovnako scestné je rozdávať deti prísne podľa poradovníka. Ten bola dobrá metóda, pokiaľ išlo za socializmu o nedostatkové žiguli“ prvé auto prvému v poradovníku a maximálny protekcia bola, keď si človek mohol vybrať farbu. Žiguli nemalo čo povedať do výberu svojho budúceho majiteľa, ale dieťa má právo vyjadriť svoje city, a je povinnosťou všetkých okolo brať na ne ohľad. Všetci sú tu pre NAJLEPŠÍ ZÁUJEM DIEŤAŤA, nie pre žiadateľa, nie pre štatistiky, koľko trvá priemerný pobyt dieťaťa v detskom domove, nie pre vykazovanie počtu „úspešných“ sanácií...
Nie každé dieťa má také šťastie ako Kiko. Gejzova nová „mama“ mu nič nedoniesla, nepohladkala ho, nevzala ho na ruky. Ale detský domov ho chce čo najskôr odšikovať s ňou do osady napriek jeho protestom, preplakaným interakciám. To vraj nevadí, on si zvykne! Hoci je teraz v nemocnici, riaditeľ mal vraj tendenciu vziať ho odtiaľ na reverz a poslať ho späť „do jeho prirodzeného prostredia“...Nezmysel, to nie je jeho prirodzené prostredie, jeho prirodzeným prostredím je jeho profesionálna rodina!
Áno, je pravda, že černosi zvyknú chodiť nahí, s lykovou sukničkou okolo bedier. Ale nie všetci! Barack Obama či Ibrahim Majga nie!
Sociálni pracovníci, sudcovia, zamestnani detských domovov, Vy ktorí hovoríte: rómovia sú zvyknutí žiť v osade...ak hovoríte ONI – RÓMOVIA – STE RASISTI !
