Blázinec vedie doktor Spivey: iste bol odborník, ale aj manipulovateľný mäkkýš – v reáli možno politicky nominant, vie používať odbornú terminológiu tak, aby mnohými slovami nepovedal nič, možno pôvodne chcel uzdravovať, ale potom mu možno jeho pravo-ľavá všeobjímajúca strana dala najavo, že nie nezávislí a svojprávni ľudia, ale ich voliči sú pre neho cieľom...(Tak ako existuje závislosť na drogách či na hracích automatoch, tak existuje aj závislosť na sociálnych dávkach ...odporúčam prečítať si knihu Billa Bakera „Z bludného kruhu“.)
Skutočným šéfom je vrchná sestra Ratchedová. Nemá iné záujmy, život obetuje práci na psychiatrii (či v detskom domove), práca je všetkým čo má. Nemôže pripustiť, aby ju nepotrebovali, aby ich neriadila, aby vyzdraveli, aby jej život stratil jedinú náplň. Ona je sumárom tých, ktorí systém potrebujú a nechcú aby sa zmenil, lebo oni by boli zbytoční.
Rehoľná sestra - obetavá sestra Flinnová – prišla s dobrými úmyslami. Bohužiaľ nemá na to, aby systém zmenila a jej osud je stelesnením príslovia, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami.
Ošetrovatelia ani dobré úmysly nemajú...vykonávajú svoju prácu...
Pacienti – na rozdiel od malých detí v detskom domove – (ako v priebehu hry vyjde na povrch) sú v zariadení dobrovoľne.Naschvál hovorím „malých detí“. Tie väčšie sú na tom už rovnako ako pacienti v hre –iné už si nedokážu predstaviť.
Vyšší level – bludný kruh sa uzatvára, chovanci chcú ostať pracovať v detskom domove ako vychovávatelia. Študujú sociálnu pedagogiku (viď Televízne noviny Markíza 15.2.2008) a stanú sa v budúcnosti vrchnými sestrami – lebo iné nepoznajú a iné v živote nemajú, detský domov je všetkým, čo majú.
Dá sa rozumieť tomu, že chcú byť vychovávateľmi, lebo je to povolanie, s ktorým sa stretli a poznajú ho. Aj deti v rodinách štatisticky významne nasledujú vo výbere profesie svojich rodičov. Bola by to ich výhoda, že systém poznajú, deťom v ňom by mali tiež rozumieť, ale obávam sa Štokholmského syndrómu a ich 100%-nej závislosti na detskom domove. Nepostrehla som, že by niekto z chovancov detského domova chcel byť v budúcnosti profi rodičom ... Túto rolu nikto z nich nepozná, nerozumie jej, nemá s ňou žiadne skúsenosti.
Priala by som si, aby všetky deti z hniezda kukučky odleteli. Aby si našli prácu, bývanie, okruh priateľov mimo detského domova, založili si svoje hniezda a vychovali v nich svoje potomstvo. Aby ich ani nenapadlo zveriť svoje deti do hniezda kukučky...
A aby boli všetci odchovanci v budúcnosti úplne nezávislí na sociálnom systéme.
