Mohla fňukanie ignorovať a jednoducho vyplatiť nákup.
Rebeka by asi fňukať prestala, lebo načo...
Mohla povedať: „Si veľká vydržíš chvíľku, aj ja som smädná a domov to vydržím“, mohla povedať „mám málo peňazí (čo by bola pravda, lebo skutočne pre chýbajúcich pár drobných musela platiť kartou), môžeš si vziať džúsik ale musíš vrátiť keksík, (krémik, jogurtík...).“
Asi by Rebeku prudký smäd tiež prešiel a vydržala by domov.
Takto nepovedala nič, ale vyslala Rebeke správu: Zafňukaj a ja ti dám všetko, čo som ti dať pôvodne nechcela.
Rebeka i všetky ostatné deti tejto správe veľmi dobre rozumejú.
Chápu, že toto ich správanie vedie k úspechu a opakujú ho v podobnej situácii.
(Potom sa rodičia, učitelia. atď čudujú, ako sa s roztomilých detí stávajú „protivní teroristi“)
Včera to bol džúsik, zajtra budú nároky vyššie a fňukanie nahradí ťažší donucovací kaliber.
Možno najťažší!
Možno ako Dárius?!
Možno ho na múrik pri Hrone vyniesli tenisky, ktoré chcel a mama nemala na to, aby mu ich kúpila.
Určite potrebuje pomoc!
Určite aj mne je ľúto Dáriusa (Dária ?) a jeho dvoch krásnych bračekov.
Určite by som aj ja našla doma za vrece vecí, ktoré by sa im mohli hodiť, určite by sa našla aj čokoládka.
Ale je to pomoc?
Mám tisíc otázok hlavne pre ich mamu:
Ako žila rodina doteraz?
Prečo mala 3 deti, keď nemá na ich budúcnosť?
Prečo pripustila plnú závislosť o nejakom neistom človeku?
Ako si predstavovala svoju budúcnosť?
Prečo sa dostala až do krízového centra?
Prečo jej nepomôže rodina: mama, otec, tety, sestry, krstná?
Kam pôjde ďalej?
Čo dokáže robiť?
Bolo jej ponúknuté zamestnanie – kto sa jej postará o deti, keď bude v práci?
Aká to bude práca?
Uživí ju?
Bude tak dobré platená, aby z toho utiahla nájomné, škôlku, všetky potreby troch detí?
Koľkým rodinám sú sentimentálni televízni diváci ochotní pomôcť šatstvom, jedlom, rekreačným pobytom, ponukou zamestnania...
Mnohé rodiny sú na tom ešte horšie!
Luník IX, osady.
Ostatné mamy z krízového centra sa už nechali počuť, že aj ony potrebujú pomoc.
Aký rozdiel je medzi nimi a Dáriusovou (Dáriovou) rodinou?
Že ich dieťa nestálo pri rieke a nevyhrážalo sa, že skočí.
Nežiadúce správanie bolo zas odmenené.
Dárius si možno tiež hovorí „oplatilo sa!“
Dúfam, že nie, že dostal skutočnú odbornú pomoc.
Ale obávam sa, že „vďaka“ mediálnej a medializovanej „pomoci“ sa dočkáme ďalších detí, ktoré vytiahnú najväčšie zbrane nežiadúceho správania.
Lebo práve toto správanie vedie k úspechu!
Alebo nie?
