Dostala som list od Nikoly – zúfalé volanie o pomoc. Nikola súhlasila, že jej list zverejním. Keby sa bola Nikola mamke Danke narodila, problém by nebol. Lenže ona je v pestúnstve…Poznám ju aj jej pestúnov už viac než 10 rokov. Jej rodičia –pestúni si zaslúžia úctu a obdiv. Táto kauza ich sice stojí zdravie a nervy, ale oni vydržia. Vydržia kým naše súdy sa vymotajú z problémov, do ktorých sa zamotali. Budú písať dovolania, odvolania, sťažnosti…Zvíťazia, lebo pravda je už taká – zvíťazí!
Lenže Nikole beží čas rýchlejšie. Nemožno jej povedať, počkaj rok a pol, budeš plnoletá a rozhodneš sa sama, nikto tebou nebude posúvať, akoby si bola vec.
Dobrý den
Rozhodla som sa vám napísať lebo viem teta Eva že mi trochu rozumiete a ja potrebujem pomoc .
Tento list som písala sudkyniam, obom aj v Prievidzi aj v Trenčíne lebo jedna rozhodla že mám odisť s rodiny K. Veď viete aká som poznáte ma od malého decka. viem že som robila zle ale aj tu chcem ostať. chcem vás poprosiť aby ste mi pomohli ja neviem kam ešte môžem poslať listy a čo všetko mám urobiť .
Ja som naozaj narobila problémy lietala som v drogách a poza školu aj som prepadla v škole a iné .dnes si uvedomujem že som to naozaj pokašlala.
Keby sa to dalo zobrať tak to neurobím .
Keby som sa týmto rodičom narodila a robím čo som robila nik by ma neriešil ...bola by som jednoducho zle decko ..viem to v diagnosťáku boli také baby a viem ako to bolo u nich.
Len preto že som sa narodila inde nás idú teraz riešiť. a riešia tak ako sa im chce nie ako je dobre pre mňa.
Keď sa ma aj opýtali čo chcem a ja som povedala všade aj v diagnostáku aj na sude aj psychologičkám že doma je tu doma, a tu chcem žiť ...tie zo sociálky si to prekrúcajú a hovoria veci čo nie sú pravda.
Viete ja som naozaj keď som bola nahnevaná povedala že chcem žiť inde .
ja to viem.
Ale brala som drogy a chcela som si robiť len to čo ma bavilo a keď mi to mamička alebo ocko zakázali hnevala som sa. Mala som nervy, kričala som na všetkých ,búchala som dverami len aby som mohla robiť čo ja chcem.
ale ja ich ľúbim ja tu chcem žiť a nechcem to zmeniť. Keď sa nahnevám robím často veci čo potom ma aj mrzia ale keď chytím nervy tak sa neviem ovládať.
Veľa veci som pochopila v diagnosťáku ,bol som tam strašne dlho až 3 a pol mesiaca a žiť bez rodiny bolo hrozne aj viem že ich chcem mať pri sebe .
Ale toto nikto teraz nepočúva len kričia (sociálne pracovníčky) musíš isť ...vraj robia len pre moje dobro .
Lebo že ja neviem čo chcem .
Nie je to pravda ,viem že chcem byť doma tu u k .
Prosím pomôžte mi .
Ja sama už neviem čo môžem urobiť. mamička s ockom robia čo môžu ale musia rešpektovať sud .
Napísala som sudkyniam ,aj môjmu otcovi ,neviem či môže pomôcť ale keď fakt neviem komu písať a jeho meno aj adresu som našla v tých papieroch zo sudu .
Volala som na detskú linku istoty ale ani tam mi nepomohli .
Povedali že budú volať kurátorke ale ako môžu jej keď ona klame?
Volala som aj znova aj ine dni ale Silvia čo som s ňou hovorila ma dovolenku a ona príde až 10 septembra. Aj nemám toľko času veď oni ma každú chvíľu môžu odviesť. ja potrebujem hneď pomoc.
Zobrala som zošit s adresami rodičom a píšem tým čo poznajú našu rodinu a prosím o pomoc ..komu ma veriť a poprosiť aby mi pomohli. sú dospeláci ale nepočúvajú čo hovorím.
Prosím pomôžete mi ..
Aj našim pomôžte .
Dakujem vám
Nikola
