Profesionálny rodič pracuje 24 hodín denne 7 dní v týždni.
„Veď dieťa aj spí!“ pohotovo zahlásila vychovávateľka v detskom domove.
„Teda ho môžem zamknúť a ísť?“ na to už neodpovedala. Samozrejme by som dieťa nenechala!
Berieme na vedomie, že sme domácki zamestnanci a zákonník práce hovorí, že sa na domáckeho zamestnanca
„a) nevzťahujú sa na neho ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a o prestojoch,
b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu nepatrí od zamestnávateľa náhrada mzdy s výnimkou úmrtia rodinného príslušníka,
c) nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.“
Všetko ostatné sa teda na profesionálneho rodiča vzťahuje! Napríklad „dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni“alebo „ Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín“...
Profesionálny rodič je zrozumený s tým, že sa bude o miminko starať 365 dní po 24 hodín. ale zákonník práce hovorí. Že „Právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný“.
Zákonník práce myslí na tých, ktorí musia pracovať i v deň, kedy by mali mať voľno
„ V deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni možno zamestnancovi nariadiť len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:
a) naliehavé opravárske práce,
b) nakladacie a vykladacie práce,
.
.
.
g) kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat,
Deti tam nie sú! Tie v nedeľu kŕmiť asi netreba.
Ďalším paradoxom, odporujúcim zdravému rozumu i formálnej výrokovej logike je, že profesionálna náhradná rodinná starostlivosť nie je náhradná rodinná starostlivosť. A hoci profesionálna náhradná rodinná starostlivosť nie je náhradná rodinná starostlivosť, prípravu pre profesionálnych náhradných rodičov poskytujú mimo úradu aj subjekty, ktoré majú akreditáciu na prípravu náhradných rodičov. Akreditáciu na prípravu na profesionálnu náhradnú starostlivosť zákon nepozná. Dočítate sa na stránkach UPSVaR, že prípravu poskytuje Návrat, Úsmev ako dar a Miesto pod slnkom. Ale nie je to pravda, lebo Miesto pod slnkom profirodičov nepripravuje, držiac sa litery zákona. O príprave chystám samostatný článok, lebo si to veru zaslúži.
Zákony sa tak skoro nezmenia, lebo koho to trápi? Väčšinou ani profesionálni rodičia nevedia, že niečo nie je v poriadku, nechajú so sebou orať. Pracovnú zmluvu majú na dobu určito neurčitú, čo náš ZP nepozná (majú tam napr. na dobu určitú počas starostlivosti o XY, a netušia, že taká pracovná zmluva je de jure zmluvou na dobu neurčitú – a nechajú sa kľudne prepustiť pri odovzdaní dieťaťa pestúnom či budúcim adoptívnym rodičom. Alebo riaditeľ im povie, že ďalšie dieťa nemá a tvári sa, že je to starosť rodiča – omyl! – je to prekážka na strane zamestnávateľa! Nízke právne vedomie riaditeľov detských domovov vychádza z ich presvedčenia, že 1) riaditeľ má pravdu a ak nemá pravdu platí bod č.1). Nízke právne vedomie zamestnancov im vyhovuje, ak profirodič začína do toho vidieť, zbavujú sa ho...
Nezmysly, ktoré si riaditelia detských domovov dávajú do zmlúv s profirodičmi sú také strašné, až je to smiešne. Napríklad ich nesmú deti oslovovať mama a otec! V rodine, kde je aj biologické malé dieťa, vysvetlite malému profidieťaťu, že nie ste mama! Alebo, že má dieťa mať režim ako v detskom domove! Nemajú s ním mať citový vzťah – to mohlo ostať v domove! Práve citový vzťah dieťa potrebuje, nato v tej rodine je!
Čerpanie dovolenky profesionálneho rodiča niektorí riaditelia nariaďujú tak, že dieťa musí byť ten čas v detskom domove. Opýtala som sa jedného konkretneho riaditeľa, či je toto v najlepšom záujme dieťaťa. Povedal, že on tak rozhodol a že si zamestnanec musí oddýchnuť, čo s dieťaťom nemôže. Predstavte si, že robíte v železiarňach alebo na železnici a Váš zamestnávateľ trvá na tom, aby ste dali svoje dieťa do domova na čas dovolenky, lebo ináč si neodpočiniete. Asi by ste mu poklopkali po čele! A toto profidieťa tam preplače dni tak isto,(čo ten riaditeľ aj priznal) ako by bolo vlastné! Vy si zatiaľ odpočívajte, keď viete, že plače a cíti sa Vami zradené, opustené. Ten istý riaditeľ posiela zdravotnú sestru, ak s detmi z profesionálnej rodiny treba ísť k lekárovi. Ak má mamina doma 2-3 deti, na prvý pohľad to vyzerá ako pomoc, ale nie je. Je to nedôvera k profesionálnemu rodičovi, lebo ako sa pán riaditeľ vyjadril, takto má informáciu z prvej ruky. Obávam sa, že lekár dieťaťa nemá kompletnú informáciu, lebo nie zdravotná sestra ale mamina vie na jeho otázky o dieťati lepšie odpovedať.
Detské domovy majú svoju lobby, pretlačia do zákona či vykonávacieho predpisu vždy niečo skôr nekalé než v prospech detí. My svoju lobby nevieme dať dokopy. Subjekty zaoberajúce sa „náhradkou“ sa hrajú na svojom piesočku, alebo sú príliž zamestnaní niečim „prízemným“, než aby niečo spoločne stvorili. Snaženie Domova v rodine dať dokopy profesionálnych rodičov i tých, čo k tomu majú čo po odbornej stránke povedať je asi volaním smädného na púšti či psím hlasom, čo do neba nedôjde. Profesionálni rodičia v niektorých detských domovoch sa dokonca nesmú kontaktovať na žiadne občianske združenie.
Niekto múdry počas francúzskej revolúcie povedal, že človek si nie je istý životom ani majetkom, pokiaľ zasadá ústavodárne zhromaždenie. Ani profesionálny rodič a jemu zverené dieťa to u nás nemajú iné. Najprv bolo profesionálne rodičovstvo určené pre deti staršie, ináč neumiestniteľné a pre súrodenecké skupiny. Bez toho, že by sme sa mohli vyjadriť, veď sme „len profesionálni rodičia“, je teraz zas pre deti malé do 3 rokov života a súrodenecké skupiny naopak môžu nechať zavreté v domove.Prečo to nemôže fungovať súbežne? Deti, ktoré boli roky v profesionálnej rodine naraz začali ponúkať do medzinárodnej adopcie, a tak sa stalo, že o dievčatá na prahu puberty prejavili záujem Taliani. Príprava na toto osvojenie začala tak, že deti vzali od profesionálnej mamy do domova s tým, že v novej rodine sa budú mať lepšie. Môj moravský dedo hovorieval, že „lepší je nepřítelem dobrého“. Tieto dievky to iste pochopili a keď sa vydajú, vymenia dobrého manžela za lepšieho...
A asociálni sociálni pracovníci? Pri stretnutí v rámci projektu Quality for children bez problémov pochopila potrebu dieťaťa, bez problémov spolu s inými nakreslila jeho biologickú rodinu obklopenú alkoholom a beznádejou, pestúnov ako svetlé a dobré riešenie pre rómskeho chlapca z príbehu o Ondrovi a Katke. A potom sa dozviem, že práve táto je asi zodpovedná za Matynkov návrat do osady k dementnej matke. Prečo teoreticky rozmýšľa ináč než v praxi?
