Môj vnuk Sebastian mal 4 roky, keď prvýkrát na pobyte náhradných rodín stretol Mira.
Miro mal 11 rokov, maskáčové oblečenie, hrubý hlas a hrubý slovník. Miesto autoportrétu kreslil hlavu s červenou dierou uprostred čela, s ktorej vytekalo stužka krvi. Chcel byť ostrelovač a strieľať do ľudí. Bol to grázlik, postrach krízových centier, v ktorých strávil niekoľko rokov. Demoloval tam čo mu prišlo pod ruky a terorizoval svojich mladších súrodencov. Práve bol nedávno prijatý do pestúnskej rodiny.
Môj vnuk Sebastian na neho zbožne pozeral a Miro sa o neho vzorne staral – mal zodpovednosť starať sa o niekoho, pomáhať niekomu – to robí človeka silným.
„Keby tu nebol Sebastian, tak by som ho kopal do r...“ alebo “Keby tu nebol Sebastian tak by som mu niečo povedal...“ Ale Sebasian bol stále s ním... Zbožne k Mirovi „vzhlížel“ a Miro sa očividne snažil byť takým, akého ho Sebastian videl.
Keď sa Miro na jar ozval, že chce prísť na tohoročný letný pobyt náhraných rodín na Duchonke, ale nie ako dieťa - chce byť dobrovoľníkom, nezaváhala som ani na sekundu.
Miro so svojou minulosťou, chlapským hlasom a dobrými úmyslami môže byť len prínosom. Skoro som ho nepoznala – vyrástol, zmužnel. A pobytu jednoznačne prospel.
Keď prišla na pobyt Majka, bola ofučaná, znudená a nechápala, čo tu bude týždeň robiť. 12 ročná problémová puberťačka.
Maminka si zúfala. "Neboj sa, keď pôjde domov, budú aj slzy" hovorila som jej. Tak to aj bolo. Odchádzala medzi poslednými, so slzami.
Čo dospeláci nedokázali Majke vysvetliť krikom, kázaním, rozčulovaním sa, to od Mira a ostatných bolo podané v zhustenej ale prijateľnej forme... Dalo sa!
Všetci naši dobrovoľníci boli dobrí: tí, ktorí s nami začínali, sú už rodičia i náhradní rodičia, druhý rok sme na pobyte aj „školili“ nových.
Teraz s nami bola vysokoškoláčka Katka – v pestúnskej starostlivosti. Nádej pre všetky maminky, že aj z ich „nepodareného“ hyperaktívneho puberťáka s poruchami správania sa nakoniec vykľuje taká milá bytosť.
Usmievaná Klaudia zvaná Mucha, ktorá vo veľkej pestúnskej rodine aj doma robí „dobrovoľníčku“ pri malých deťoch. Na konci pobytu vždy roní slzy...
Alebo spoľahlivá Mária. Už zmaturovala, ale ostala nám verná a prirodzene prevzala funciu vedúcej dobrovoľníkov, keďže Maťa miesto pobytu si hojila fraktúru...
Zodpovedný a spoľahlivý Janko, či jednoducho bezvadný Robo, zrejme budúci náhradný rodič, ktorý je spolu so svojim spolužiakom dvojnásobným rekordmanom pri našich každoročných verejných zbierkach, ktoré organizujeme v prospech náhradných rodín, predovšetkým práve na rekreačno-vzdelávacie pobyty. Keďže veľmi dobre vie, na čo vyzbierané peniaze slúžia, vie to vysvetliť aj tým, od ktorých peniaze pýta.Tento i mnohé ďalšie pobyty sa nám podarilo uskutočniť vďaka verejným zbierkam –
nie každý môže prijať dieťa z detského domova,
ale ozaj každý môže pomôcť.
Aktuálna verejná zbierka odštartovala v Košiciach 21.9.2008 a aj Vy do nej môžte prispieť na účet číslo 6866390/5200 do konca januára 2009 alebo do pokladničiek dobrovoľníkov vo Vašom meste. Vopred ďakujeme.
Mnoho deti s náhradných rodín získalo nového veľkého kamaráta – niekoľko mladých získalo malých kamarátov a veľkých obdivovateľov a... veľkú osobnú skúsenosť.
Ďakujeme preto aj Hodine deťom, že podporila náš projekt
VEĽKÝ KAMARÁT
