Bola radosť stretnúť ho, keď ho jeho profesionálna mama hrdo kočíkovala v meste. Hovorila o ňom vždy v superlatívoch. Maminka – profesionálny rodič – bola pripravená odovzdať dieťatko inej milujúcej osobe, adoptívnej či pestúnskej mame, u ktorej by bol rovnako milovaný a mal všetku starostlivosť a lásku. Hoci psychológ detského domova neodporúčal vrátiť dieťa úbohej, psychicky zaostalej, inteligenciou hlboko podpriemernej biologickej matke, ktorá má ešte jedno staršie dieťa v detskom domove, sudca/sudkyňa rozhodla posvojom. Nedala by som ruku do ohňa za to, že sa súd „oprel“ aj o kladné vyjadrenie sociálnej pracovníčky úradu práce – veď táto získala kladný bod za „sanáciu rodiny“, hoci v osade určite nebola - nie je to jej dieťa, veď je to len Róm! Detský domov, ak bol účastníkom konania, sa tiež neodvolal, veď aj on získal kladný bod do štatistiky – za to, že dieťa bolo v domove krátko! Viem o tom, že súd pri nerómskom dieťati postupoval podstatne obozretnejšie: rodič musel preukázať, že má riadne bývanie a prácu, aby sa mohol o dieťa postarať ako sa patrí. Tu nikto nič nepovažoval za potrebné preskúmať. Preto tento prípad považujem za prejav rasizmu, vedomého znevýhodnenia rómskeho dieťaťa!
Profesionálna mama bola taká statočná, že trvala na stretnutí s matkou, aby jej Matynka neposlala ako balík, ale aby matke odovzdala aj dôležité informácie. Aby jej povedala, čo papá, kedy hajá, čo má rád... Retardovaná matka tomu sotva porozumela. Napriek počudovaniu sociálnej pracovníčky, profesionálna mama trvala na tom, aby zostal v čistom teplom oblečení a nedovolila ho prezliecť do úbohého oblečenia, ktoré doniesli jeho chudobní príbuzní.
Ako sa tam Matynko má? Nie je mu zima? Je najedený? Neplače? Koho to zaujíma?
Každý, kto má schopnosť empatie, je zhrozený. Profesionálna mama zúfalo bezmocná a bezmocne zúfalá, ale odhodlaná urobiť všetko pre záchranu Matyho. Existuje spravodlivosť aj pre Matynka?
Kto veríte, že modlitba pomôže, pomodlite sa za neho. Kto viete ako by sa mu dalo reálne pomôcť, poraďte! Ani mne nie je ľahostajné, čo s ním bude. Obávam sa o jeho život. Ak aj teraz nezmrzne, bol týmto výrokom súdu odsúdený na to, aby päťročný polonahý fajčil a fetoval a pripravoval sa na život grázla či v lepšom prípade na život nevzdelaného nezamestnateľného nezamestnaného?
Je stále reálna šanca na to, že bude mať pekné detstvo? Mohol by byť ľúbený ako Kiko, Lucinka či Mareček s Markétkou.
Je toto súdne rozhodnutie, odobrené všetkými účastníkmi konania, naozaj v najlepšom záujme dieťaťa???
