Húsenicová nie je Anna Godes. Aj Anne Godes je na hrane gýča, ale mala originálny nápad, fotky majú jasné žiarivé farby a deti sú dokonalé. Spinkajúci alebo do ružova vyspinkaní anjelici. Húsenicová však naozaj nie je Godes. Nápad nie je originálny, farby nie sú žiarivé a deti nie sú dokonalé. K dokonalosti ich chýba pohoda. Niet divu. Detský domov nie je pohoda. Neverím, že pohnútkou vydania kalendára je snaha „zviditeľniť“ deti a „prilákať“ náhradných rodičov. Ale budem sa úprimne radovať, ak príde niekto do domova a povie napríklad, „chcem toho aprílového chlapčeka...“ a detský domov mu ho rád dá.
Ak to však mala byť reklama na deti, mala zlý marketing. Keď ide o reklamu na jogurt – majú nám tiecť slinky, ak nám reklama ponúka nábytok – máme mať neodolateľnú chuť zmeniť niečo v našom byte, ak nám ponúka deti – máme mať pocit, že nás potrebujú. A to kalendár vo Vás vyvoláva? Naviac so zverejňovaním fotografií detí ako spôsobu hľadania náhradných rodín MPSVR dlhodobo nesúhlasí. Viď Nebyť sám 3/jún 2005, Naďa Šebová: „Rozhodne nesúhlasím s takýmto spôsobom hľadania rodiny pre dieťa...Vidím v tom hrubý rozpor s právami dieťaťa...(Hoci v Českej republike sa práve zverejňovaním „reklamy na deti“ podarilo nájsť rodiny aj pre ťažko postihnuté deti!) Nakoniec.... v kalendári o deti asi nešlo.Skôr ale išlo o to, získať peniaze pre detský domov. A to je už o inom.Štát dáva (teda my všetci z našich daní dávame) ročne vyše 200-tisíc Sk na každé dieťa v detskom domove – okrem ďalších účelových dotácií, sponzorských darov atď.Dávať do tohto systému ďalšie peniaze znamená udržiavať detské domovy pri živote. To je ako dodávať chorému bacily. S peniazmi, neustále vlievanými do chorého systému tento nikdy nevyzdravie. Bez peňazí na chod detských domov by prevládla snaha riešiť budúcnosť detí mimo domovov. Vyvolávanie zdania vo verejnosti, že domováci trpia núdzou, že im treba pomôcť peniazmi, je falošné. Cez Vianoce priam tiekla ružová šťava z televízorov, koľko pomoci domovákom sa ponúkalo. „Detské domovy sú často zneužívané médiami (a často detské domovy zneužívajú médiá – pozn. autora) na marketingové účely. O tom, že existujú nejaké alternatívne riešenia, sa tiež málo vie. Tým pádom neexistuje povedomie v spoločnosti, že ide o riešiteľný problém. Potrebná je zmena paradigmy: detské domovy netreba transformovať, treba ich zrušiť.“(Vladimír Michal –V televíznej relácii Pod lampou, viď. Nebyť sám 1/2005)
Áno treba deťom v detských domovoch pomôcť –
nedajte im peniaze, dajte im domov.
(viď Detský domov odkazuje: Nechceme Vaše peniaze)
