Objavte seba, objavte štastie - ukážka

Vôbec, ale vôbec sa mi nechcelo, aj keď som sa učila dobre. Povinná katolícka výchova bez možnosti poznávať a skúmať urobila svoje. Už v 15 - 16 rokoch som začala protestovať. Do kostola sa mi už vôbec nechcelo. Nevidela som v tom žiadny zmysel. Kázne sa mi zdali čudné. Môj otec hovorieval, že je to skvelý čas na to, aby človek popremýšľal, čo sa stalo cez týždeň. Čo urobil a čo neurobil dobre. A na ďalší týždeň si tak mohol nastaviť riešenie. Pravdupovediac, mne sa lepšie rozmýšľalo doma v mojej izbe - mojom kráľovstve. V 18 rokoch som do kostola prestala chodiť úplne. Rodičia sa mi snažili vštepiť ich životnú filozofiu, no ja som potrebovala nájsť vlastnú. Takže od 18 rokov sa kostol, viera a nič podobné v mojom živote nevyskytovalo. Moja averzia bola absolútne silná, až na jednu výnimku - svadbu. Takže si asi viete predstaviť, akú búrku spôsobil rozvod v našej rodine. Dopredu som s nikým z rodiny o rozvode nehovorila. Neradila som sa, čo mám robiť. Nikto z rodiny netušil, že nie som vo vzťahu šťastná. Postupovala som takto už od detstva. Už vtedy ochromil moju komunikáciu s nimi strach. Všetko som vždy najprv riešila v sebe. Oznámila som svoje rozhodnutie rodičom listom a niečo málo som im k tomu povedala. Skoro skolabovali a nakoniec im trvalo najmenej dva roky, kým sa z môjho rozvodu spamätali. Veľa ľudí mi kládlo otázku: PREČO SA ROZVÁDZAŠ? Vyzeráte ako ideálny pár. Manžel ma nebil, ani ja jeho, nehádali sme sa, nemali sme deti. Zvykli sme si. Z mojej strany však len navonok. Na začiatku som mala tendenciu vysvetľovať. Nechápali. Neskôr som hovorila, že by som o tom musela napísať knihu, aby to pochopili. To bol prvý impulz k písaniu. Ako sa dajú rozvinúť umelecké schopnosti? Viac v knihe...