V živote sú chvíle, keď sa nič nedarí. Keď máte pocit, že všetko je nanič, že ste neschopní a zbytoční, že nikdy nedosiahnete to čo chcete, že bojovať je zbytočné..
A potom, keď už ste takmer zmierení s tým, že sa budete musieť vzdať jedinej predstavy na vlastné šťastie...potom to zrazu príde...
Prišiel...Tak vyprosený a očakávaný, tak milovaný ešte predtým ako vôbec začalo biť jeho srdiečko...Zrazu sa všetko zlé stratilo, všetko sa zdalo nepodstatné...Prišiel a už vopred bolo jasné, že zmení životy nás všetkých. Že zmení naše hodnoty, naše city.
A tak sa aj stalo.
Aj keď sa „ to „ nestalo mne, prežívala som to so sestrou. Presne viem ako sa cítila, čo si myslela, ako sa o neho bála..Vtedy som si uvedomila, že moje momentálne problémy sú „ o ničom „ a že všetko sa dá vyriešiť. No keď vidíte to malé stvorenie, ako sa na Vás pozerá, ako Vás skúma, ako sa usmeje, ako premýšla....Myslím, že už konečne viem, prečo som tu a aký to má všetko vlastne zmysel..Niekoho milujete a on..on o Vás nestojí..Alebo ak áno, tak úplne inak ako si to predstavujete Vy...
No a čo..???
Sú predsa dôležitejšie veci a teraz to už viem..Viem, že bolesť ktorú cítim, pominie, stlmí sa, zanikne..Chce to len čas..A zakaždým, keď sa pozriem do očí tohto malého zázraku, zakaždým mi to pripomenie...
No čo ak sa stane, že dvaja sa veľmi milujú, prajú si dieťa najviac na svete a keď príde.....nedokážu nájsť spoločnú reč..? Čo sa stane potom? Ako k tomu vôbec môže dôjsť..Aj keď sa im zmenia hodnoty a „ on „ je na prvom mieste, ako je možné, že ich to nespojí, ale naopak, rozdelí?
Čo bude nasledovať?
Myslím si, že na túto otázku si už musí každý odpovedať sám. Nikdy to nebude fungovať, keď sa bude snažiť iba jeden. Nikdy sa šťastie opäť nevráti, kým si obaja neuvedomia, že ich stretlo niečo nádherné a že o to skutočné šťastie sa musí bojovať každý deň!
Život je predsa dar, aj keď sa to niekedy tak nezdá. A sme tu hlavne preto, aby sme našli dušu toho druhého a už ju nikdy nenechali odísť.....
