V kolobehu všedných dní,
za zvukov ambícií melódie,
pri bubnovaní vlastného ega,
naučili sa oči, hľadieť,
hľadieť len do seba.
A čo?
Postaviť domček z lega?
Byť putovníkom,
podriaďujúcim sa kalendáru,
na ceste vidieť, zas len,
len tú svoju dráhu.
City a láska zahnané
na pódium,
čaká ich výsmech,
veď príliš sentimentu sa nenosí,
a pravá láska je vraj len,
len paródium.
V kolobehu všedných dní,
pri bubnovaní vlastného ega,
naučili sa oči hľadieť,
hľadieť len do seba.
...
je im smiešne
prizerať sa,
ako sa stavia domček z lega.