Určite ste už mali možnosť vidieť dokumentárne filmy, najmä z produkcie BBC o masívnych migračných pohyboch krabov za účelom rozmnožovania. Tieto sú úchvatné kdekoľvek v prírode, avšak migrácie na Vianočných ostrovoch sú jedny z najzaujímavejších. Je to najmä kvôli relatívne malej rozlohe ostrovu. Počas obdobia rozmnožovania prechádzajú kraby z jednej časti ostrova na druhú, pričom prechádzajú cesty, dediny s obydliami a obyvatelia ich migráciám venujú zvýšenú pozornosť ako i ochranu, podobne ako my počas migrácií žiab.
Vianočný ostrov, ktorý je označovaný aj za Galapágy Indického oceánu má rozlohu 135 km2. Zaujímavý je najmä pre biológov kvôli jeho unikátnemu zloženiu rastlinstva a živočíšstva, pričom až 65% územia tvorí národný park. Žije tu mnoho vzácnych druhov rastlín a živočíchov, vrátane 5 endemických (vyskytujúcich sa iba na jednom mieste) druhov vtákov, 4 endemických druhov cicavcov, 5 endemických druhov plazov a viac než 190 endemických druhov článkonožcov.
Prečo ale píšem o národnom parku, keď sa zvyčajne zaoberám biologickými inváziami? Je to najmä kvôli tomu, že práve na tomto mieste sa odohráva niečo, čo v inváznej biológii označujeme pojmom invázne prehriatie, konkrétne je proces popísaný hypotézou invázneho prehriatia (Meltdown hypothesis). Hypotézu si môžete veľmi jednoducho predstaviť na príklade padajúcej snehovej gule, ktorá sa rúti z kopca. Čím viac sa posúva smerom nadol, tým viac snehu na seba nabaľuje. Ten nabaľujúci sa sneh predstavujú nové organizmy, ktoré sa do ekosystému dostávajú oslabením väzieb práve činnosťou inváznych druhov, ktoré ovplyvňujú pôvodné druhy a tým uvoľňujú niky (miesta, kde sa vyskytujú) a uľahčujú prienik ďalších a ďalších organizmov. Najkrajšie je hypotéza popísaná na príklade krabov, ktoré som spomínala už na začiatku. Kraby červené (Gecarcoidea natalis) začínajú migrovať s nástupom obdobia dažďov v októbri resp. novembri. Jedince začínajú opúšťať svoj domov a začínajú „pochodovať“. Ako prví vyrážajú samci, ktorí sú nasledovaní samicami. Presné načasovanie a rýchlosť migrácie je určená fázou mesiaca. Kraby sa rozmnožujú vždy pred úsvitom pri ustupujúcom prílive počas poslednej štvrtiny mesiaca. Je neuveriteľné, že presne vedia, kedy opustiť nory, aby uskutočnili svoje „lunárne rande“. Každá samica môže produkovať až 100 000 vajíčok. Larvy krabov sa z vajíčok vyliahnu hneď po kontakte s vodou. Ich obrovské množstvo sa pohybuje blízko pobrežia, až kým ich vlny a ustupujúci príliv nevynesú na more. Počas nasledujúceho mesiaca prechádzajú niekoľkými larválnymi štádiami, až kým nedosiahnu veľkosť približne 5mm a nezačnú sa presúvať nazad do vnútrozemia. Prevažná väčšina lariev sa však z vody nikdy nedostane, pretože ich požierajú ryby, manty a žraloky veľrybie. Avšak tieto prirodzené predátory nie sú ich najväčšou hrozbou. Tú predstavujú mravce druhu Anoplolepis gracilipes (druh nemá slovenský ekvivalent, ale v angličtine sa označuje ako yellow crazy ant, čo jeho povahu veľmi dobre vystihuje), ktoré patria k jedným z najhorších inváznych druhov na Zemi. Ich pôvodný biotop nie je známy, no rozšírili sa do mnohých tropických a subtropických oblastí sveta. Sú extrémne agresívne a zvyčajne v konkurenčnom boji prekonajú iný druh, za účelom ovládnutia potravných zdrojov. Mravce boli žiaľ náhodne zavlečené na Vianočný ostrov v prvej polovici 20. storočia a vďaka nedostatku prirodzených predátorov sa im na ostrove podarilo vytvoriť superkolónie pokrývajúce stovky hektárov. Superkolóniu mravcov môže tvoriť až 1000 jedincov na m2. Sú známe tým, že svoju obeť napádajú prostredníctvom vstrekovania kyseliny mravčej do ústnych orgánov a očí, čo môže viesť ku vyhubeniu celých miestnych populácií endemických červených krabov. Táto hrozná situácia sa však žiaľ netýka iba nich. Kraby totiž významne prispievajú k zdraviu dažďových lesov Vianočného ostrova tým, že sa prežierajú cez tony lístia a vracajú do pôdy životne dôležité živiny. Okrem toho odstraňujú mnohé narastajúce semenáčiky, čím udržiavajú tropický les v rovnováhe. V súčasnosti do štruktúry lesa prenikajú tzv. burinné druhy, ktorých nárast bol v minulosti kontrolovaný práve krabmi. Aj štruktúra korún stromov sa zmenila a to najmä v dôsledku premnoženia tzv. červcov, ktoré sú v symbiotickom vzťahu s mravcami. Vďaka tomu sa zvyšuje množstvo medovice (sladkastej šťavy), ktorá je nimi produkovaná, čo vedie ku rozvoju plesní, čo následne zabraňuje fotosyntéze a to nepriamo vedie ku smrti dospelých stromov. Okrem toho vďaka neprítomnosti krabov začali do vnútrozemia prenikať rôzne druhy inváznych ulitníkov na čele s africkým inváznym druhom achatinou žravou (Achatina fulica), ktoré ešte viac oslabujú krehký ekosystém tropického lesa.
Základom na opätovné navodenie rovnováhy a zachovanie jedinečnej flóry a fauny Vianočného ostrova je odstránenie inváznych mravcov. Až donedávna bolo jediným spôsobom, ako zastaviť postup mravcov spôsobujúcich vyhladenie divočiny Vianočného ostrova, použitie jedovatej návnady. Tá musela byť lokalizovaná na miesta výskytu superkolónií, pričom sa používala kombinácia manuálnej aplikácie a leteckého postreku. Takýto spôsob je síce účinný, ale predstavuje len dočasné riešenie. Mravce sa totiž presúvajú do neprístupných častí ostrova a v priebehu niekoľkých rokov sa situácia vráti do starých koľají. Okrem toho je kladenie návnad drahé a náročné na prácu. Preto sa začalo uvažovať nad alternatívnym riešením, ktoré v tomto prípade predstavuje biokontrola. To znamená použitie iného druhu hmyzu, ktorý bude predstavovať hrozbu pre mravce. Konkrétne ide o osičku druhu Tachardiaephagus somervillei, dlhú približne 2mm, ktorá neštípe, nestavia si hniezda, neubližuje ľuďom alebo pôvodným druhom organizmov. Vedecké štúdie naznačujú, že daný druh je schopný zastaviť mravce tým, že zníži prísun medovice prostredníctvom zabíjania červcov, ktoré slúžia ako potravný zdroj novo vyliahnutých lariev z vajíčok, ktoré do nich osička nakladie. Plusom je, že osičky sú špecificky viazané na jeden druh hostiteľa a teda nenapádajú iné druhy. V súčasnosti sa daný postup zdá byť úspešným, pretože začalo dochádzať k poklesu množstva červcov, čo má priamy dopad na rastlinstvo, avšak ako bude ovplyvnená populácie mravcov a následne krabov sa ešte len uvidí. Držme im palce!
