Pred dvomi týždňami (15.7.) sme si pripomínali pamiatku obetí globálnej klimatickej krízy. Ide o deň, ktorý vznikol podpísaním spoločného vyhlásenia Európskeho parlamentu, Radou EÚ a Európskou komisiou v roku 2023 a pripomíname si ním všetky obete, ktoré v dôsledku klimatickej krízy prišli o svoje životy alebo boli touto krízou postihnutí. O klimatickej kríze som už čo to popísala, ale zdá sa mi, že mnohí ľudia stále netušia o čom vlastne globálne otepľovanie vedúce ku klimatickej zmene je. Najviac ma zaráža, že napriek tomu, že súčasná mladá generácia, ktorá je už „odkojená“ na všetkých faktoch týkajúcich sa globálneho otepľovania ako i klimatickej zmeny si stále pojmy zamieňa. Napriek tomu, že o tom počúvajú v škôlke, ZŠ alebo SŠ, mnoho z nich netuší aký je rozdiel medzi skleníkovými plynmi spôsobujúcimi globálne otepľovanie, plynmi, ktoré sú zodpovedné za kyslé dažde, na čo nám slúži ozónová vrstva a ako vznikajú ozónové diery. Keďže problematiku prednášam i skúšam na Prírodovedeckej fakulte UK, tak som skutočne mnohokrát šokovaná odpoveďami, ktoré mi študenti vedia poskytnúť.
Takže aby sme si to trošku upratali, medzi základné skleníkové plyny patria oxid uhličitý (CO2), metán (CH4) a oxid dusný (N2O). Sú to plyny, ktoré v dôsledku ich zvyšujúceho sa uvoľňovania i napriek nemeniacemu sa prísunu slnečného žiarenia spôsobujú globálne otepľovanie. Skleníkový efekt je proces vznikajúci činnosťou slnka, ktoré vysiela svetelné (krátkovlnné) žiarenie na Zem. Toto žiarenie prechádza cez atmosféru a zohrieva zemský povrch. Následne Zem späť vyžaruje alebo odráža žiarenie, ktoré je už ale v podobe dlhovlnného infračerveného žiarenia, ktoré je zodpovedné za teplo. Množstvo skleníkových plynov toto teplo absorbuje a odráža späť ku zemskému povrchu, čím spôsobujú ohrievanie atmosféry. V dôsledku toho dochádza ku zvyšovaniu priemernej teploty Zeme a teda ku globálnemu otepľovaniu. Prírodný skleníkový efekt je však pre Zem a život na nej veľmi dôležitý, pretože by bez neho bola príliš chladná. Problém nastáva v spojitosti so zvyšujúcou sa ľudskou činnosťou a teda spaľovaním fosílnych palív, odlesňovaním, nadmerným chovom hovädzieho dobytka, pestovania ryže, či intenzívnou priemyselnou činnosťou, ktoré vedú ku zintenzívňovaniu skleníkového efektu a teda globálnemu otepľovaniu. No a dopady spojené so zmenou klímy už všetci veľmi dobre poznáme. Častý výskyt búrok, záplavových dažďov, ktoré môžu viesť ku zosuvom pôdy, nekonečné vlny horúčav, veterné smršte, otepľovanie povrchových vôd na zemskom povrchu, topenie ľadovcov, okysľovanie oceánov, roztápanie permafrostu, či zmena migračných pohybov alebo trás rôznych druhov organizmov. Samozrejme globálne otepľovanie uľahčuje prienik aj veľkého množstva organizmov, ktoré sa v minulosti vyskytovali iba v teplejších oblastiach napr. Stredozemného mora, či teplejších oblastí Severnej Ameriky a spadajú do skupiny inváznych organizmov.
Jedným z takýchto organizmov je aj cikádka druhu Metcalfa pruinosa. Ide o ďalšieho nepôvodného škodcu, ktorý rozširuje svoj pôvodný areál výskytu vďaka globálnemu otepľovaniu. Na území Slovenska po prvýkrát vyskytla v roku 2010 avšak do Európy bola privezená už v roku 1979. Objavili sa aj informácie, že bola zámerne introdukovaná včelármi, kvôli produkcii špeciálneho medovicového medu, ktorý sa vo veľkom produkuje práve v Taliansku, teda v mieste prvého nálezu. Dĺžka tela je v rozpätí 5-8mm, farba od hnedej po sivú. Výrazné sú veľké žlté oči. Povrch tela je pokrytý belavým voskom, najmä pri nymfách a druh má za rok iba jednu generáciu. Problémom je, že imága cicajú šťavy rastlín a drevín, ako napr. pre ovocinárov dôležité broskyňa, marhuľa, slivka či vinič. Zároveň vylučujú nadbytočný cukor, ktorý láka včely a mravce a zároveň je vylúčená medovica zodpovedná za nárast černi (Capnodiaceae), ktorá znižuje transpiráciu. Druh prezimuje v štádiu vajíčka, ktoré samička kladie do trhlín v kôre. Ide o polyfágny druh (druh schopný živiť sa viacerými druhmi rastlín), pričom doteraz je známych viac ako 200 hostiteľských rastlín, na ktorých bol zistený. Samička je schopná naklásť až 90 vajíčok, čo pri priaznivých klimatických podmienkach môže spôsobiť jeho rýchle šírenie. Pri napadnutí viniča sa oneskoruje dozrievanie bobúľ a akumulácia cukrov. V porastoch sóje sa napadnutie rastlín prejavilo žltnutím a nekrózou listov, pokrytím listov bielymi voskovými vláknami, medovicou a tiež čiernym povlakom húb, vädnutím a deformáciami rastových vrcholov a usychaním semien. V pôvodnej krajine výskytu (Severná Amerika) málokedy spôsobuje hospodársky významné škody, avšak škody v nepôvodnom areály môžu dosiahnuť straty na úrode až 40 %. Keďže v Európe nemá žiadnych prirodzených nepriateľov jej populácie dosahujú vyššie početnosti. Preto sa na ochranu ekonomicky významných druhov rastlín používajú rôzne insekticídy. Avšak priamo proti cikáde nie sú u nás registrované žiadne prípravky. V Rumunsku bol najúčinnejší prípravok s kombináciou účinných látok cypermethrin 50 g/l a chlorpyrifos 500 g/l a v Rusku prípravok na báze účinnej látky thiamethoxam 250 g/l. Európska a stredomorská organizácia pre ochranu rastlín odporúča použiť napr. prípravky na báze účinných látok chlorpyrifos-methyl, deltamethrin, dimethoate, lambda-cyhalothrin, malathion.
V našej záhrade sa momentálne cikádka nachádza vo veľmi veľkých množstvách a na všetkých druhoch rastlín, ktoré pestujeme vrátane ovocných stromov a viniča, kvety nevynímajúc. Prvýkrát som ju spozorovala na pŕhľave. V priebehu dvoch týždňov sa však rozšírila úplne všade. Takže priatelia, odporúčam zakročiť a to čo najskôr. Klimatická zmena vedie ku rozširovaniu nových druhov, ktoré sú zvyknuté na teplejšie podmienky. Tie sa k nám dostávajú bez svojich prirodzených nepriateľov a kým si naše pôvodné druhy zvyknú na nový potenciálny zdroj potravy prejde dlhý čas. Preto musíme zakročiť všetkými dostupnými zbraňami. Ale v prvom rade sa treba zamyslieť nad tým, že za zvyšovanie skleníkových plynov, globálne otepľovanie, zintenzívnenú dopravu a zároveň privážanie nových druhov sme zodpovední v prvom rade my sami. Veď aj cikádka bola pravdepodobne privezená v podobe vajíčok skrytých v kôre drevín z iných krajín. Záverečná veta, ktorou zvyčajne končím svoje blogy, správajme sa zodpovedne. Ide o budúcnosť nás a našich detí. Držme si palce, aby sme ešte mali z čoho zbierať úrodu, kým nám to všetko nezničia bzdochy, lienky a teraz už aj cikád.
