.. aspoň sa mi to vtedy tak zdalo. Ostala zo mňa placka. Fakt som sa cítila ako placka. Nie som prvý, ani posledný človek čo takto dopadol. Par dni som proste len bola. Vedela som že nejako bude, len som netušila ako. Až raz šiel okolo šašo, čo sa pri nej pristavil. Niečo ho na nej zaujalo, zoškrabol ju z chodníka a spravil z nej guľôčku. Pár dni ju nosil vo vrecku, ak si na ňu spomenul, prihováral sa jej. Neskôr si všimol, že má jamky keď sa smeje. Žongloval s ňou, predvádzal jej triky... a ona sa smiala. Bolo im spolu tak dobre, že placka – guľôčka zabudla na kolónu kamiónov na čele s parným valcom. Šašo ju za odmenu napichol na sponku a odvtedy ju nosí stále vo vlasoch.
Možno to znie komicky, ale malo to niečo do seba, byť plackou. Lebo z placky sa vždy dá spraviť guľôčka. Moja najlepšia priateľka je napríklad Flubber, jej život je telenovela... Vôbec jej nezávidím, ale tak verím že aj ona stretne takého šaša.
Na záver žiadne poučenie, ani duchaplné ukončenie.. ja som len rada, že to čo bolo, tak naozaj malo byť J
