Miesto štátu si predstavme sieť stredných škôl a miesto počítačových programov (napr. Windows a Office) učebnice. Za firmu Microsoft si dosaďme vydavateľa učebníc.
Školy potrebujú učebnice. Preto ich nakupujú. (Štát potrebuje softvér.)
Rôzne typy škôl potrebujú rôzne učebnice. (Úrady potrebujú rôzne počítačové programy.)
Čo sa deje?
Školy sa chcú zmluvne zaviazať tri roky platiť vopred za učebnice, ktoré ešte neboli napísané. Samozrejme, pre každého žiaka už teraz majú najnovšie učebnice - tie sa používajú. Ak by sa neobnovila zmluva, tieto učebnice žiakom (resp. školám) zostanú (už sú zaplatené – vlastníctvo súčasných učebníc nesúvisí s touto zmluvou). Ak predĺženie zmluvy podpísané bude, a v priebehu troch rokov vydavateľ vydá novšiu verziu, súčasné učebnice sa vymenia za tie "budúce" (kus za kus).
(V súčasnosti sa štát snaží uzatvoriť zmluvy na upgrade softvéru. Softvér už má kúpený. Pri vypršaní zmluvy sa licencie Windows a Office menia na trvalé.)
V zmluve sa vydavateľ nezaväzuje, že nejakú novú učebnicu do troch rokov vydá. Ak áno, nevieme akú, ani koľko bude stáť, ak by si ju niekto chcel kúpiť priamo.
(V zmluve sa Microsoft nezaväzuje, že v priebehu troch rokov vydá nejaký upgrade. Ak áno, nevedno aký a za koľko.)
Ak by sa s vydavateľom nepredĺžila zmluva, školy budú môcť naďalej obnovovať terajšie učebnice (za menej opotrebované kusy) – minimálne tri roky.
(Podľa verejne publikovaného záväzku Microsoft bude plne podporovať aktuálne najnovšie verzie Windows a Office do roku 2015 – teda poskytovať bezpečnostné záplaty a pod.)
Čo je problém všeobecne?
Aj keď si nebudeme všímať možnosť nakúpiť učebnice od iného vydavateľa, sú tu problémy.
(Aj ak by štátna správa mohla pracovať len s produktmi fi Microsoft, sú tu problémy.)
Vydavateľ ponúka učebnice LEN (výlučne) v troch sadách: pre učňovky, priemyslovky a gymnázia.
(Microsoft ponúka softvér len v balíkoch: DT Standard, DT Profesional a Enterprise.)
Keďže školy sú rôzne (napr. humanitne a prírodovedne zamerané gymnázia), každá sada učebníc obsahuje aj také, ktoré nevyužíva každý žiak. (Všetci dostanú učebnicu angličtiny, francúzštiny, španielčiny, ruštiny – pričom žiak potrebuje len niektoré z nich.) Kupujú sa teda zbytočne.
(Každý úradník nepotrebuje využívať všetky programy – napr. Word, Excel, PowerPoint, Outlook, OneNote, Office web application, Publisher. Tie sa dajú však kúpiť iba spolu.)
Príliš veľa škôl objednáva balíky, kde sú navyše špeciálne učebnice, či učebnice pre obzvlášť talentovaných žiakov. 63% žiakov dostáva napr. učebnicu latinčiny, ktorú väčšina nikdy neotvorí.
(Cez 45-tisíc - 63% počítačov, o ktorých zmluva hovorí, má licenciu DT Profesional a DT Enterprise – teda aj MS Office Profesional Plus. Tá oproti základnému balíku Standard obsahuje navyše programy: Access, InfoPath, LYNC, SharePoint Workspace, ADV Integration Features. Väčšina úradníkov zrejme ani netuší, čo tieto programy robia, nieto, že by s nimi dokonca aktívne pracovala. Štát toto „rozšírenie“ platí.)
Niektoré školy majú viac sád učebníc ako žiakov. Aj pre sady učebníc, ktoré majú „navyše“, vopred platia za možnosť vymeniť ich za novšie (– ak v priebehu troch rokov budú).
(Úrady kupujú väčší počet licencií Software Assurance ako majú zamestnancov.)
V čom je problém zmluvy?
Nikto nevie, kedy a aké budú nové učebnice. Ak by aj nejaké vydané boli, nikto nevie, či zmeny v nich budú tak zásadné, že bude nevyhnutné vymeniť súčasné učebnice za ich modernejšiu verziu.
(Aj teraz značná časť komerčných firiem bez problémov pracuje s napr. Windows XP, resp. Vista, ktoré sú staré viac ako tri roky a nepoužívajú Windows 7. Väčšina úradníkov zrejme pracuje s programami, ktorým s rezervou stačí softvérový štandard starý viac ako 4 roky.)
Nikto nezverejnil analýzu, ako žiaci využívajú jednotlivé učebnice. Chýba prognóza, koľko žiakov bude na školách študovať a aké predmety.
(Nezverejnili analýzu, ako užívatelia počítačov/úradníci využívajú jednotlivé programy. Chýba zohľadnenie prognózy ako bude vyzerať počet a štruktúra zamestnancov v štátnej správe.)
Zrejme existuje viacero predajcov, ktorí za rôzne ceny predávajú spomínané sady učebníc od dotyčného vydavateľa Neurobila sa súťaž medzi nimi.
(Predchádzajúcu zmluvu v roku 2009 s Microsoft-om vláda vyjednávala s BSP Softwaredistribution, a.s., vyplýva z nej, že cenu vyjednáva predajca a že takých predajcov existuje viac.)
Bez toho, aby boli tieto analýzy predebatované, sa školy rozhodli rozšíriť právo na zámenu učebníc pre ďalších 10-tisíc žiakov (sád učebníc). Znova: žiaci už učebnice májú, ide o ich prípadnú výmenu, ak by bola vydaná novšia verzia.
(Bez zverejnenia takých analýz štát rozširuje počet platených licencií Software Assurance o takmer 10-tisíc.)
Vydavateľ má pre učiteľov poradňu, robí pre nich školenia, vymieňa poškodené učebnice, atď. Neexistuje však analýza, nakoľko sa tieto služby využívajú, či sú nevyhnutné a chýba porovnanie, koľko by to stálo, keby táto zmluva neplatila.
(Nie je urobená analýza využívania asistenčných služieb, školení a iných benefitov, ktoré zmluva ponúka. Nie je vyčíslená ich cena v prípade, že by sa tieto služby "outsourcovali".)
To, že trojročné "právo vymieňať učebnice" bude stáť niekoľko desiatok miliónov eur, "prekladať" asi netreba.
Peter Kunder
