19. mája 2014 sa oplatilo v Sobranciach byť osobne. Tento dátum raz vojde do histórie a je symbolické, že sa porážka Štefana Harabina odohrala v jeho domácom prostredí a jeho réžii. Prihliadali jej desiatky jeho fanúšikov z regiónu. Nepomohlo ani ich skandovanie a potlesk. Na vlastné oči zažili, že predstava o ich mocnom vyslancovi v Bratislave sa zosypala ako domček z karát.

Bye, bye HZDS
Len budúcnosť ukáže, komu sa podarí spojiť tábor jeho zástancov a tábor podporovateľov jeho protikandidátky Jany Bajánkovej a či bude nový predseda Najvyššieho súdu aspoň malou nádejou na skutočnú zmenu. Už teraz je však jasné, že porážka Štefana Harabina sa po zmiznutí Vladimíra Mečiara z verejného života a očakávanom odchode Ivana Gašparoviča z paláca zaraďuje do šíku odchodov, ktoré sú definitívnym koncom HZDS. Teda jednej tragickej éry našich novodobých dejín.
Pred rokmi súdna moc po prvý raz objavila „čaro“ šikany kolegu cez disciplinárne konanie. Vtedy jej v súdnej sieni neasistoval nikto. Pri víťaznom návrate Harabina z politiky na čelo justície v roku 2009 protestovali s nami len asi dve stovky občanov. Súdne siene sa však postupne pri šikanóznych disciplinárkach začali zapĺňať, nielen Alianciou Fair-play a médiami, ale už aj diplomatmi. Sudcovia sami sa starali o dramatický pád našej dôvery voči nim cez nemorálne diskriminačné žaloby, okaté procesné chyby, bohatnutie na zvrátenom poňatí „ochrany ich osobnosti“.
Harabina porazili roky spoločného tlaku
19. máj 2014 by sa nemohol odohrať bez roky trvajúcej mravčej práce aktivistov, diplomatov, médií a postupnej vzbury verejnosti proti pomerom v súdnictve. Porážka Štefana Harabina je jasnou správou o tom, že politici i sudcovia si uvedomili, ako ich Harabinov štýl ťahá ku dnu. Ak by Robert Fico a jeho Smer nedostal od verejnosti jasný signál, že jeho obľúbenosť padá práve pre bozky od Harabina, zo Sobraniec by sme odchádzali smutní. 19. mája totiž Harabin stratil hlasy tých, ktorí ho ešte pred pár mesiacmi podporovali.
Táto voľba zapadá do aktuálneho diania i tvrdohlavej snahy Smeru presadiť previerky sudcov a iné ústavné zmeny. Je znakom toho, že mocenské centrum v justícii sa presúva ku Smeru alebo sa Smer aspoň snaží vytvoriť zdanie o tomto presune. Práve v tomto je však skryté i veľké nebezpečenstvo. Strana si na ministrovi Borecovi vyskúšala úspešnú taktiku dosádzania slabých, ale vášne nevyvolávajúcich hláv na posty v justícii. Bude preto povinnosťou nás všetkých sledovať, aby sa táto finta nezopakovala. Navonok totiž budeme mať pocit pokoja, vulgárnych mečiarových pohrobkov však takto ľahko nahradia cynickí a profesionálni biznismeni, ktorí budú v závetrí ťahať nitky rovnako ako doteraz.
Kvetiny i facka od Harabina
Nevedno, či si zmenu Štefan Harabin nevšimol alebo ju nedokázal prijať. Nezaprel však sám seba, ani svoju kultúru. Už zasadnutie začalo na pódiu, vysoko nad hlavami publika. My z Aliancie sme sa tešili plnej sále. Po množstve rokovaní, na ktorých sme sa ocitli sami, prípadne s pár novinárskymi kolegami, bol záujem verejnosti veľmi osviežujúci.
Nielen kultúrny dom ako vystrihnutý spred 30-tich rokov, ale aj príhovor primátora, ktorému pred ním asistentka povesila na krk reťaz, nastoľovali kultúrne chápanie organizátora. Štefan Harabin nezaprel sám seba ani pri svojej prezentácii. Tesne pred jej začiatkom sa nezmyselne spustilo monumentálne plátno, ktoré ostalo po celý čas prázdne. Svoj odpočet poňal presne tak, ako bol zvyknutý. Celú svoju kariéru postavil na kupovaní si priazne a dramatizácii. Vypočuli sme si teda odpočet všetkého, čo získal - od laptopov, budov, cez platy.
Duniacim hlasom zvestoval, ako sudcov Najvyššieho súdu údajne niekto zastrašoval krvavými hlavami živých tvorov. Kým v médiách hovoril o Jane Bajánkovej ako o svojej priateľky, počas oficiálneho príhovoru na ňu opakovane útočil. Ani to mu nebránilo následne ku nej prísť s kvetmi a vybozkávať ju na líca.
Harabin vraj odpúšťa, ale nezabúda
Jeho podporovatelia na balkóne si šepkali, že Harabin je človek, ktorý odpúšťa, ale nezabúda. Nebyť neustálych prestávok, hlasovací spád by bol veľmi rýchly. Štefan Harabin padol v priebehu pár minút. Zrejme otrasený týmto výsledkom sa rýchlo pobral preč. Na schodíkoch dolu ho však zastavili hordy kamier, ktoré ho za mlčania ostatných členov na pódiu dlhé minúty grilovali.
Bolo až tragikomické sledovať, ako výsledok vlastne považuje za výhru. Ako chrlí síru na všetkých, ktorí sa mu postavili do cesty. Zvláštna strata kontaktu so základnou realitou!
Súdna rada ešte chvíľu po jeho odchode ticho sedela, ako by len v ten moment vstrebávala, čo sa vôbec stalo. V hoteli Glamour na Šírave zrejme ostalo smutno. Na druhý deň sa Štefan Harabin už na Súdnej rade neukázal. Novinárom ešte stačil povedať, že sa o funkciu bude uchádzať znovu. Dúfajme, že v záujme budúcnosti nás všetkých i právneho štátu na Slovensku, sa mu na rozdiel od minulosti už návrat späť nepodarí.
Zuzana Wienk
Ak na článok chcete upozorniť ostatných, môžete tak urobiť hlasovaním na: vybrali.sme.sk.
Viac o práci a financovaní projektov Aliancie Fair-play nájdete na www.fair-play.sk.