Každý večer pred spaním pochytí ma nálada, že chcem len tak rozprávať. A tak sa rozprávam s Gmailom, Sme, pravdou, tvárou na knihe. Uvedomujem si, aký je ten nočný čas vzácny, ako je to super. Dnes tu máme návštevu - jednu fajn holku. S mojou manželkou sa snažia pripraviť na štátnice. Ako perfektný manžel:-) a kamarát sa im snažím pomôcť. Keďže dnes preberali kategorizáciu chorôb, pokúšal som sa im nejaké predstaviť. Ja som sa uvoľnil a oni mohli diagnostikovať. No dostal som teda zabrať.
Deň prešiel ako voda a nastal večer. Len tak sedíme a rozprávame. Rozprávame o prežitom dni, škole spomienkach, ľuďoch,... občas o sebe.
Waw, cítim sa ako na intráku, pohodička, klídek, až na to, že zajtra vstávam do práce.
Ani neviem prečo som toto začal písať. Asi som len chcel povedať, že s dobrými ľuďmi je naozaj super. Priateľstvo naozaj dáva človeku radosť a pokoj.
Na koniec básnička:
Na kopečku stojí chrobák pozerá sa do sena
vidí tam len taku háveď, čo to všetko požiera.
Počúvajte, vážení, trochu inteligencie,
žeriete tu jak hyeny, prasce pomyje,
Otočil sa na druhú stranu a v duchu si povedal: "ešte že som z nášho rodu"
a hovienko požieral.
PS: heslo dňa: v každej práci sa cítim dobre, pokiaľ som nezamestnaný.
