Som veterníkový kráľ

Najlepšie ma v tomto smere poznajú moja mamina a takisto aj polovička. Vedia, že pokiaľ ide o zákusky, väčšinou sa nenechám dlho lámať. Najmä pri tých mojich najobľúbenejších. Milujem veterníky, navždy. Tie sú v mojej zákuskovej hitparáde na neotrasiteľnom prvom mieste. Síce len v tesnom závese, ale predsa len na druhom mieste mám dobošky. Ak by mi niekto na tanier položil veterník s doboškou, vie, že dostáva tri extra plusové body a odpustenie všetkých hriechov. No a pomyselné tretie miesto? To patrí „šuhajdám“. Neviem, ako sa volajú oficiálne, možno šuhajdy, možno nie. Moja mamina a aj polovička ich však robia perfektné. S čokoládovou polevou, každá ukrytá v papierovom malom košíčku. U nás ich naše „baby“ robia len raz do roka, na Vianoce a na koniec roka. Vždy sa však na ne teším už od prvého januára. Čo okrem troch zmienených špecialitiek môžem zo zákuskov? Nuž neohrdnem ani „lepenými“ (takisto neviem, či sú lepené aj oficiálne, alebo ich lepené len my doma pracovne voláme). Takisto si viem bez slov zgustnúť aj na šamrolách, rozprávke (to je tiež názov skvelého zákusku, svokra ho robí)...Jednoducho, zo zákuskov, ak sa objavia na stole, zjem v podstate všetky. Aj keď tri spomenuté hrajú prím. No a spomedzi nich je kráľom veterník. Alebo som skôr ja veterníkový kráľ?