Hľadajú ženy skôr „zlých chlapov“?

Ak som bol pre niektorú „príliš dobrý“, tak si ma asi nezaslúžila. Preto som trápenie väčšinou ignoroval a smútok zahodil za hlavu pri najbližšej príležitosti. Vedel som, lepšie povedané bol som presvedčený o tom, že raz príde čas, keď sa objaví tá pravá, dobrá, a všetko bude inak. Keď príde moje osudové druhé ja a oná „dobrota“ sa stane pre ňu pozitívom, ktoré hľadala, a nie alibistickou výhovorkou. Asi v tomto duchu som nalial deci sebavedomia do ďalšieho hľadania, respektíve čakania na osudové stretnutie s tou pravou dobrou aj môjmu známemu. Každého tu na zemi čaká osudová láska. K osudovému stretnutiu určite príde. Potom však záleží už na tých dvoch, či hru osudu dotiahnu až do konca. Ak ale spoznajú, že ten pravý/pravá je už naozaj blízko, ten posledný krok býva najkrajší.A či ženy hľadajú skôr „zlých chlapov“? Ak tak aj niektoré tvrdia, neverím tomu. V podvedomí hľadajú určite normálnych chlapov. Tak ako my chlapi normálne ženy. Aj keď, pýtajúc sa ústami Forresta Gumpa: „Čo je to vlastne normálne?“ To musí každý z nás zistiť sám...