Prečo Radičovej nedám svoj hlas

Podľa Ivety Radičovej, kandidátky na prezidenta, vraj „to, čo je morálne alebo nemorálne v spoločnosti, je vec spoločenskej dohody“. OK, ten názor treba rešpektovať. Ak však súčasný prezident Gašparovič plodí jeden „brept“ za druhým, potom pani Radičová tiež strieľa slovami bez rozmyslu, nedomýšľajúc obsah toho, čo povie. Tak, ako onehdy pri interrupciách v rozhovore pre Týždeň povedala, že ak má nejaký lekár problém s interrupciami, nemal sa stať gynekológom. A takisto teraz, keď je presvedčená o tom, že morálku by mala určovať dohoda majoritnej časti spoločnosti. Toto tvrdenie môže byť naozaj, tak ako to napísal Štefan Hríb v úvodníku posledného Týždňa, v kontexte blížiacich sa volieb pre ňu fatálne. Na rozdiel od Hríba si však myslím, že spomenuté vyjadrenie je nešťastné najmä pre svoj obsah, ktorý nesie. Na svoj názor a svoje videnie sveta pochopiteľne má pani Radičová právo. Ale na hlasy konzervatívnych slovenských voličov môže pri ňom zabudnúť.Napriek istej kontroverznosti názoru biskupa Baláža, súhlasím s ním. To, čo je morálne v spoločnosti, nemôže vzísť len zo spoločenskej dohody. Pretože ak by sme prijali túto premisu, potom áno, aj v Nemecku za Hitlera boli ľudia natoľko zblbnutí, že prijali politiku hitlerovcov ako určujúcu na hodnotenie toho, čo je v spoločnosti morálne a čo nie, a de facto vyslovili tak celospoločenský súhlas na zabíjanie Židov a Rómov. Nie, to nie je prirovnanie Radičovej k Hitlerovi. V tomto smere médiá opäť raz manipulovali. Je to však vyslovenie názoru, že celospoločenská dohoda na určenie morálneho kódexu fungovania spoločnosti nepostačuje. Že tu predsa máme Desatoro ako navždy platný, všeobecne akceptovateľný, nespochybniteľný, najvyšší kódex morálky. Daný Bohom. Pre nás všetkých. Ako kompas do života. Jasne určujúci, čo morálne je. A čo nie.Aby bolo jasné, nie, môj hlas nedostane ani súčasný prezident. Ale ani pani Radičová. Pre podcenenie veľkej časti Slovákov. Pre podcenenie sily slov, ktorými pri ich oslovovaní šermuje...