Dáriusov otec sa môže hanbiť

Včerajšia správa z Banskej Bystrice hovoriaca o tom, že deväťročný Dárius sa chcel skokom do Hrona zabiť preto, lebo už ďalej nechcel žiť v biede, je sám o sebe strašný. A veľa napovedá aj o stave našej spoločnosti. V ktorej štát často pomáha aj tým, ktorí to ani nepotrebujú. A na postihnutých, prípadne ľudí, žijúcich v totálnej biede, kašle. Aj keď nepoznám pozadie celého príbehu Dáriusa, jeho mamy a jeho dvoch súrodencov, z toho, do akej bezprecedentnej situácie sa dostali, asi možno z veľkej miery viniť práve otca tých troch detí. Ktorý, tak ako sa hovorí v tej správe, na deti neprispieva a už dokonca aj zbabelo zdúchol do Čiech. Na jazyk sa tlačia rôzne otázky. Čo za človeka to môže byť, ktorý nechá svoje deti žiť v biede a začne nový život? Má vôbec charakter? Má vôbec srdce? Ak sa aj jemu dostala do uší správa, že jeho Dárius sa chcel zabiť, pohlo to s ním vôbec?V Dáriusovom prípade s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhala rodina, najmä jeho otec, ktorého by bolo treba, s prepáčením, nakopať niekam. Ale z tohto prípadu by sme sa mali poučiť aj my všetci. Aby sme učili svoje deti, že to, že niektoré iné dieťa má horšie oblečenie ako naše, neznamená, že to naše sa mu bude vysmievať. Aby sme sa viac pozerali okolo seba a možno aspoň dobrým slovom sa snažili druhým pomôcť a povzbudiť ich. Aby sme viac pomáhali druhým...Koľko takých rodín ako tá Dáriusova žije okolo nás?