Deň otvorených detí

Počas MDD sme sa s deťmi chystali v rámci osláv navštíviť v hlavnom meste tak STV, ako aj ZOO. Tieto inštitúcie (a nielen oni) usporiadali na Deň detí Deň otvorených dverí, a keďže obe ležia v podstate vedľa seba, zdalo sa nám ideálne skĺbiť to. Decká sa už od piatku tešili na zvieratká (v jednom prípade samozrejme myslené metaforicky) na obidvoch miestach.„Ocko, teším sa na deň otvorených detí,“ hovorí mi v nedeľu ráno, hneď po prebudení, dcérka.„Zlatko, to nie je deň otvorených detí, ale deň otvorených dverí,“ opravujem ju. Okamžite mi síce napadá, že ak by v zoologickej utiekli z klietok medvede, tigre či iné krvilačné šelmy, že by to pokojne mohol byť aj deň otvorených ľudí. Samozrejme, moju hororovú predstavu si nechávam iba pre seba.Ten deň dopadol super. Oveľa lepšie bolo v ZOO ako v STV, úplne najlepšie pritom bolo v chládku, pretože slnko pieklo naozaj neznesiteľne. Keď k tomu prirátame davy ľudí, najmä rodičov s deťmi, chvíľkami to vyzeralo aj ako deň nervóznych ľudí alebo prinajmenšom deň úplne spotených ľudí.Dcérke sa však zapáčila jej verzia názvu dňa. Potvrdila to aj počas telefonátu s babkou...„Prosím ťa, kde ste to s deťmi boli? Na akom dni otvorených detí? To čo s nimi robili?“ pýta sa ma zdesená mama hneď po tom, ako jej dcérka zvestovala, kde sme boli, a podala mi telefón.Všetko som jej vysvetlil a upokojil ju. Vie síce, že nie som žiadny maniak. Ale informácia jej vnučky o dni otvorených dverí v nej v prvej chvíli vyvolala rôzne asociácie....