Keď kvôli kolkovej kríze kľajete

Skoro ma porazilo, keď som vošiel do tej bratislavskej budovy, kde dávajú výpisy z registra trestov. Napriek tomu, že sa v miestnosti „M“ pohybovalo zopár na výpis čakajúcich jedincov, myslel som si, že celý ten úkon budem mať za sebou, s prstom v nose, maximálne do 10 minút. Veď „na čísla“ to už chodí rýchlo. O ilúziu rýchleho vybavenia výpisu prichádzam v okamihu, ako mi zrak padá na miesto, kde predávajú kolky. A tam na okienku čítam nápis, že kolky už nepredávajú. Ak chce človek kolok, musí ísť na poštu. Vtedy súkam z rukáva prvú nadávku. Chápem, že dnes to pre mňa rýchlo nebude. Nemám na žiadosť o výpis čo nalepiť!Ale mne sa najskôr na poštu nechcelo. Uvedomil som si, že predsa kolky dostať aj v novinových stánkoch! Vybral som sa do najbližšieho na Miletičku...„Pane, ale kolky už dostať jedine na pošte, nikde inde,“ vysvetľuje mne, neveriacemu Tomášovi, predavač.„Ako to, že nikde inde?“ úlohu neveriaceho Tomáša hrám naplno. Jednoducho, som neinformovaný. Ekonomická, plynová a neviem aké ešte krízy mi celkom zatienili krízu kolkovú. A ja, bez kolku, neurobím nič.„Nechápem. To akože ma chce štát naozaj nasr...diť? Akože to bola dokonalá služba, že si človek mohol kolky kúpiť aj priamo na úrade, respektíve aspoň v stánkoch. A bolo ju treba zrušiť, aby sme to Slovači trochu sťažili?“ pýtam sa sám seba cestou na poštu. Kľajúc v duchu (musím sa najbližšie vyspovedať) pri každom druhom kroku.Na pošte trávim cirka pol hodinu. Nedalo sa inak. Boli síce otvorené štyri priehradky, pred každou sa ale tiahol rad ľudí. Z ktorých mal každý druhý tašku s listami, akoby pol roka vo firme poštu neriešili. A medzi nimi sme boli my, hľadači kolkov. Chvíľku som aj rozmýšľal, že sa predbehnem a poprosím iba o jeden kolok. Aj som to potom urobil. Ale radšej som mal zostať tam, kde som bol.„Postavte sa naspäť, aj iní čakajú na kolky! Áno, aj my čakáme! Ako by to bolo, keby sa každý kvôli kolkom predbiehal?“ tie hlasy zamestnankyne pošty a niektorých ľudí v „mojom“ rade sa zlievajú do jednej mohutnej riavy, ktorá mi ešte dnes po niekoľkých dňoch hučí v hlave. Vraciam sa radšej pokorne späť. Nuž, každý kolok niečo stojí...Nakoniec s vyplazeným jazykom prichádzam späť na miesto, kde ten výpis dostanem. Pre istotu som kúpil kolky dva, čo ak by som jeden nalepil inde ako treba. A úprimne – jednu by som vlepil aj byrokratickej štátnej mašinérii, preháňajúcej ľudí z jedného miesta na druhé. A vôbec - nebolo by lepšie namiesto zrušenia predaja na úradoch a v novinových stánkoch zrušiť kolky úplne? Prečo vlastne nemôžeme namiesto kolkov používať platbu v hotovosti, alebo kartou?