Komu treba pomáhať?

Ja vnímam sociálnu politiku tak, že by spoločnosť mala pomáhať najmä tým, ktorí pomoc potrebujú. Nie tým, ktorým sa nechce pohnúť zadkom. Sociálna politika v mojom vnímaní je napríklad cielená a najmä systematická, priebežná pomoc postihnutým, aby tí potom nemuseli demonštrovať za svoje práva a doprosovať sa peňazí. Ľudia s istým hendikepom potrebujú výraznejšiu pomoc, aby mohli žiť aspoň akým – takým dôstojným životom. Ich štartovacia pozícia v jednotlivých životných obdobiach nie je rovnaká v porovnaní so zdravou populáciou. Nemôžu či nevedia sa, práve kvôli zdravotným problémom, ktorým čelia, o seba adekvátne postarať. Títo ľudia preto potrebujú predovšetkým či už priamu finančnú pomoc, alebo nepriamu finančnú pomoc, ak sú nevládni a treba zaplatiť ich opatrovateľov alebo asistentov. Postihnutí patria v spoločnosti medzi najbezbrannejších. Byť na pozícii pani ministerky práce a sociálnych vecí, určite robím všetko preto, aby som im zabezpečil razantné zvýšenie finančných príspevkov. A takisto by som priebežne prichádzal s iniciatívnymi návrhmi smerujúcimi k takým zmenám zákonom, aby postihnutí nemali problémy napríklad s bariérovými budovami. Ale tých vecí, v ktorých by sa im dalo a malo systémovo pomáhať, je určite viac.Že na tú pomoc niet zdrojov? To si možno myslia iba (niektorí?) politici. Bežný človek totiž vidí, ako tento štát často nezmyselne plytvá finančnými zdrojmi. Nie miliónmi, ale miliardami. Pritom ľudia, ktorí trpia, si svoj ťažký kríž ticho nesú ďalej. A politici? Tí si na postihnutých raz určite spomenú. Pred voľbami...