O prenatálnom živote

Pár dní dozadu som v Pravde čítal výborný rozhovor s profesorom Petrom Fedorom – Freyberghom. Tento človek v minulosti založil v Bratislave prvé oddelenie detskej psychiatrie. Po odchode do zahraničia v roku 1968 sa venoval okrem psychiatrie aj gynekológii, psychológii a neuroendokrinológii. Okrem množstva iných aktivít, často prednáša na tému prenatálne dieťa...Zaujali ma myšlienky pána profesora. V podstate to boli myšlienky obhajujúce prenatálne, to znamená nenarodené dieťa a nenarodený život celkovo. Myšlienky hovoriace o tom, že prenatálne dieťa je veľmi aktívnym a vnímavým „pasažierom v maternici“. Že prenatálne dieťa vedie s matkou neprestajný dialóg na rôznych úrovniach, že prenatálne dieťa je citlivých tvor, že sa v maternici učí. Že je živým tvorom.Profesor Freybergh sa v danom rozhovore jasne vyjadril aj za právnu ochranu prenatálneho, to znamená ešte nenarodeného života. Aj keď – dodal aj b, a síce že podľa neho legislatíva veľa nevyrieši, ak človek jednotlivec odmieta rešpektovať život. Takže za právnu ochranu nenarodeného života sa síce vyjadril, na druhej strane však podotkol, že štát by do takých intímnych sfér človeka nemal zasahovať... „Kľúč je podľa mňa v štepovaní rešpektu k živým tvorom. Keby sa tento rešpekt odovzdával z generácie na generáciu, keby už starí rodičia vychovávali svoje deti k absolútnemu rešpektu k životu, potom by ani ich vnuci neprinášali na svet potomstvo s pocitom, že si za tým nemôžu stáť. Lebo keď niečo rešpektujem, tak sa o to aj starám a som za to zodpovedný,“ povedal profesor Freybergh pre spomenutý denník.V odpovedi na poslednú otázku sa pán profesor vyjadril aj na adresu prenatálnych detí, u ktorých genetické testy zistia vážne poškodenie. V tomto prípade by nevynášal súdy, rozhodnutie by nechal na rodičov a ich slobodnej voľbe. Na jednej strane teda uznáva prenatálne dieťa ako nový, živý subjekt. Na druhej strane vie, že ani najprísnejší zákaz by žiaľbohu nič nevyriešil. Takže ak aj by sa žena v takomto prípade rozhodla pre interrupciu, ten kríž by niesla so sebou do konca života.Myslím, že pán profesor urobil v danom rozhovore viac pre ochranu nenarodeného dieťaťa, ako všetci v extrémoch sa pohybujúci politici a odborníci (kvázi odborníci) doteraz. Tí, ktorí tvrdia, že interrupcie by mali byť zakázané úplne, a nemali by byť povolené pomaly ani v takých extrémnych prípadoch, keď je pri tehotenstve ohrozený život matky alebo keď k tehotenstvu došlo znásilnením. Takisto aj tí, ktorí sú takmer za absolútne povolenie interrupcií.Z rozhovoru profesora Freybergha dýcha nielen jeho odbornosť, ale najmä ľudskosť. A toľko spomínaný rešpekt k životu. Ten rozhovor sa dá čítať aj viackrát. Preto, lebo je robený nielen s veľkým odborníkom, ale aj s veľkým človekom. S naozajstnou osobnosťou...