Prečo chodím/e do kostola?

Priznávam, že tie reči ma vždy trošku hnevajú. Keď mi niekto hovorí, že do kostola nechodí práve preto, lebo nemôže počúvať farárove reči. Lebo farár je taký či onaký a on sa mu nebude spovedať. Prípadne že niekto do kostola nechodí práve preto, lebo tam chodia rôzni ľudia, aj takí, ktorí žijú hriešne a berú návštevu kostola ako automatické „vykúpenie sa“ z hriechov. A že preto je lepšie zostať doma a modliť sa osamote.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (48)

Nehovorím, že modlenie v tichosti doma je zlé. Ale dovolím si povedať, že väčšina ľudí ho pravidelne (tým nemyslím minútový otčenáš pred jedlom či pred spaním) asi nepraktizuje. Najmä tí, čo súdia farára či ľudí v kostole. Myslím, že na omšu, či „len tak“ modliť sa a rozjímať do kostola by človek nemal chodiť kvôli druhým. Aby ich hodnotil. Alebo aby oni hodnotili jeho. Myslím, že by mal, ak sa už tak rozhodne, do svätostánku chodiť kvôli sebe. Aby mal priestor na nerušený rozhovor s Bohom. Aby sa mohol započúvať do ticha, ktoré sa mimo omší rozlieha po kostoloch. Či aby sa počas omše započúval do príbehov, ktoré sú jej súčasťou. Aby sa pomodlil spolu s ostatnými, aj za duše iných ľudí, ako je tá jeho. Aby prijal sviatosti. Prijal požehnanie. Či aby sa vyspovedal. Jednoducho, aby sa stal aspoň na chvíľku súčasťou spoločenstva. Nikdy by som úplne neprestal chodiť na omše do kostola len pre iných ľudí. Alebo len kvôli farárovi. Respektíve – možno by som prestal v jednom prípade. Ak by moja viera nebola dostatočne hlboká a úprimná. Samozrejme, nikomu by som tie pravé dôvody neprezradil...