Prípadná adopcia detí homosexuálnymi pármi mi prekáža kvôli deťom

Verím, že na Slovensku tento dokument neprejde. Tu nejde o to, že by sexuálne inak orientovaní ľudia nemali deti radi. Nie. Určite existujú prípady, kedy by v v tomto smere zatienili aj heterosexuálov. Uznávam, že to, či niekto má dieťa, prípadne iného človeka rád, sa určite neodvíja od sexuálnej orientácie človeka. Ale od veľkosti jeho srdca.V prípade možných adopcií detí homosexuálnymi pármi ide o to, že by sme nemali pokračovať v experimentovaní s deťmi. A mali by sme sa snažiť im dať možnosť (o možnosti hovorím preto, lebo samozrejme sú aj prípady, keď sa po čase rodina z rôznych dôvodov rozpadne, prípadne keď sa dieťa ocitne v detskom domove – toto je ten prvotný experiment, ktorý si dieťa nezaslúži), aby vyrastali a boli vychovávané v tradičnej, úplnej rodine. V rodine, v ktorej ako nenahraditeľné vzory pre dieťa žijú muž a žena. Napriek tomu, že sú tie takzvané tradičné rodiny, v ktorých sa o príklade pre deti nedá hovoriť, keďže muž a žena nežijú príkladným manželským životom a v ich vzťahu absentuje láska a vzájomná úcta. Že sú rodiny neúplné, kedy dieťa vychováva len samotná žena, prípadne sám muž. Napriek tomu všetkému tieto príklady nemôžu byť argumentom, že ideálny model tradičnej rodiny nefunguje a je prežitkom. Nie, opak je pravdou. V drvivej väčšine tradičná rodina ako základná bunka spoločnosti stále funguje. Každý z nás má okolo seba určite veľa pozitívnych príkladov potvrdzujúcich toto tvrdenie.Tradičná rodina ako ideálny model pre výchovu dieťaťa je preto ideálnym modelom, lebo je modelom absolútnym a nie vždy dosiahnuteľným. Ale práve preto by sme ho ako spoločnosť mali mať vždy pred očami a mali by sme sa mu snažiť čo najviac priblížiť. Deti by po tom, ako ich rodičia pre tú či onú príčinu odložili do detských domovov, prípadne opustili, nemali byť hračkou na ďalšie experimentovanie...