Len peniaze „neurobia“ nového Pálffyho

Samozrejme, túto Handzušovu hypotézu nemôžeme zovšeobecňovať, výnimky sa určite nájdu. Ale inak s ňou v podstate súhlasím. Človek, pochádzajúci zo skromnejších, chudobnejších pomerov, musí logicky vyvinúť oveľa väčšie úsilie na to, aby sa v živote presadil. Aby vynikol, nielen v športe, ale v hocijakej oblasti. Aby tak neskôr mohol rodičom vrátiť všetko (nemyslím tým len na peniaze), čo mu dali a čoho sa preňho a jeho koníček vzdali. Aby skúsil zlepšiť kvalitu nielen svojho života, ale aj kvalitu života rodiny, ktorej by po presadení sa mohol viac pomáhať. V tomto svete hrajú bohužiaľ prím peniaze. Stali sa božstvom, ku ktorému sa ľudia utiekajú. Stali sa alfou a omegou našich životov. Stali sa často jediným ukazovateľom bohatstva a úspechu človeka. Čo je určite choré. Pretože tu priama úmera neplatí. Nie každý bohatý človek je aj úspešnejší v živote, v kariére, ako my. Peniaze nedokážu všetko. Ani to, spraviť z netalentovaného, nemotivovaného človeka hviezdu, úspešného športovca.Celkovo ale asi platí priama úmera, že o čo viac sa na životnej ceste človeka vyskytne prekážok (vrátane horšej východiskovej pozície v detstve, spôsobenej napríklad aj horšou ekonomickou situáciou rodiny), o to viac to všetko zvykne človeka stmeliť a posilniť. Na každú horu vedú určite aj skratky. Ale pocit z dosiahnutého vrcholu vieme precítiť najviac vtedy, keď sme si na vlastnej koži prežili celé to úsilie a námahu na ceste tam hore. Ten pocit pretrvá veky. A pôsobí ako motivátor aj pri prekonávaní ďalších prekážok a kopcov v našom živote.Určite je veľkou škodou, že sa hokejistom v týchto časoch nemôže stať každý šarvanec, túžiaci si obuť korčule a vziať do ruky hokejku. Je smutné, že ten záujem detí by aj bol, ale výber, kto začne, robia vo veľkej miere peniaze. A noví nasledovníci Pálffyho, Višňovského či Lašáka tak zostávajú neobjavovaní...