Mám strach z vojny. Keď vidím, čítam, kde všade vo svete prichádza ku konfliktom. Ako sa po roku 1989 situácia skôr zhoršuje, ako naopak. Ako klesajú zásoby ropy. Vody. Ako sa neustále zhoršujú klimatické podmienky. Ako niektoré štáty napádajú iné. A iné zase vyhlasujú, hoc aj násilne, nezávislosť. Ako sa mení zloženie obyvateľstva v Európe, kde stále pribúda emigrantov z Ázie, Afriky. Ako zbrojárske koncerny neustále hľadajú odbytiská pre svoj tovar, takže im potenciálny mier vo svete (inak utopistická predstava) asi nevyhovuje. To všetko je len zlomok iskierok, ktoré, ak by pri nich prišlo k synergii, môžu predstavovať vážne ohnisko napätia. Keď toto všetko vidím či čítam, bojím sa, aby v priebehu niekoľkých rokov neprišlo k nejakej väčšej vojne.Mám strach zo smrti blízkych. Verím, že tí starší v rodine sa budú zo života a zdravia tešiť ešte dlhé roky. A tí mladší, vrátane mojich detí, ešte dlhšie roky. Rodina je to najvzácnejšie, čo človek má. Komu bude človek dôverovať, ak nie príbuznému? Rodičom, sestre, bratovi, manželke či manželovi? Rodina vychováva. Rodina sa postará. Preto sa modlím, aby každý žil v zdraví čo najdlhšie. A, božechráň, odchodu niekoho z rodiny sa obávam.Mám strach, či sa dokážem vždy postarať o svojich najbližších. Niežeby som si neveril, že vždy budeme mať na živobytie, chlieb a na to, kde hlavu skloniť. Ide skôr o to, aby človek bol ako-tak zdravý. Aby mal dosť sily a nezlomil sa pri ďalšej a ďalšej prekážke. Aby vytrval v nastúpenej ceste. Každý môže spať len na jednej posteli. Jesť len z jedného taniera. Tým postaraním sa preto nemyslím hromadenie bohatstva, ale zabezpečenie (s)pokojného života. Trošku sa preto obávam prípadných mojich chorôb.Ak nepríde k nejakému väčšiemu ozbrojenému konfliktu. Ak budem mať okolo seba svojich najbližších. Ak budem zdravý. Ak sa navyše budem riadiť podľa starej múdrosti, aby sa človek snažil meniť iba tie veci, ktoré meniť môže, prijať tie, ktoré sú dané zhora a ktoré nezmení, a rozoznávať medzi obidvomi. Potom sa z ostatných vecí v živote nebojím žiadnej...
27. máj 2008 o 15:32
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 337x
Aj správny chlap sa môže báť
Hovorí sa, že správny chlap sa ničoho či nikoho nebojí. Priznávam, sú veci či situácie v živote, ktorých sa ako chlap bojím. A verím, že k nim nikdy nepríde. Presnejšie, ono to nie je ani nejaké bátie sa. Veď kto sa bojí, nemal by chodiť do lesa (života). Ide skôr o rešpekt pred životom. Istú pokoru pred osudom. Ide skôr o neustále státie na pevnej zemi. Pretože inak môže nastať tvrdý pád. Čoho sa teda v živote „bojím“? Čo ma neustále drží na zemi?
Písmo:
A-
|
A+






