Skvelý, aj keď ostrý začiatok sezóny

Prípravné obdobie na novú opekačkovú sezónu pod holým nebom trvalo u nás v podstate od septembra. Dali sme si počas neho záležať, raz za čas sme si urobili doma grilované špecialitky, ktoré som ja osobne pravidelne prekladal pečenou klobáskou či aspoň párkami. Špekačky som v tomto období mal iba raz, vyslovene aby som chuť na ne nestratil. V apríli sme už len dolaďovali (to znamená začali opäť jedávať po predveľkonočnom pôste), no a začiatkom mája nakúpili všetko potrebné na vyrazenie do prírody. Všetko tak, aby sme boli na open air opekanie dobre nabudení.
 
Sobotňajšia opekačka s priateľmi u nich na záhrade niesla všetky znaky otváracej opekačky sezóny. Pri balení sme zabudli zobrať kremžskú horčicu, ktorú sme mali doniesť podľa našich interných pravidiel platných len na úvodnú opekačku práve my. V obchode sme nezohnali špekačky, takže sa opekali „iba“ klobásky a slaninka. Cestou na miesto diania sme zablúdili a prišli neskoro. No a keďže sme začínali až o šiestej a končili pri „umelom“ mesačnom osvetlení, bola už trošku zima, čo som zle niesol najmä ja, keďže som prišiel oblečený akoby sme opekali v Egypte pri pyramídach. Napriek spomenutým drobnostiam, celkovo úvodná opekačka uspokojila naše žalúdky skvelou ponukou nielen z hľadiska kvality, ale najmä kvantity. A deti, tie sa ešte v posteli za ušami oblizovali.
 
V nedeľu malo byť pôvodne opekačkové voľno, ale slnečné počasie termínovník drzo zmenilo a doslova nás vyhnalo do prírody. Tentokrát sme opekali so segrinou rodinou, opekalo sa na neutrálnom ohnisku niekde v lesoch Malých Karpát. Druhá opekačka už ukázala, že máme dobre natrénované a celú sezónu si môžeme naozaj užiť. Začali sme už na obed, takže naše žalúdky si dobroty dokázali vychutnať lepšie ako podvečer deň predtým u priateľov. Na opekanie už boli pripravené aj špekáčky a kabanos. S veľkou chuťou sa do jedenia pustil najmä syn, avšak v druhej polovici mu odišli (čo sa jedenia týka) sily a neskôr už len s kamarátmi lozil po okolitých stromoch a naháňal psov patriacich „pri iných ohniskách opekajúcim“. Ja som si sily rozložil a jedol som priebežne celé viac ako tri hodinky. Dobre mi sekundoval aj švagor, ktorý kvôli tomu ani neraňajkoval. Priebežne sme všetko aj splachovali, nealkom aj alkom, chladiacimi sa takisto priebežne v neďalekom potoku.
 
Záverom môžeme povedať, že úvod sezóny nám vyšiel nad očakávanie. Nikto sa nezranil, nikto nepadol do potoka, nikomu nebolo večer zle.

Ani ďalšie opekačky nemajú síce stanovený pevný termín, ale bude to niekedy cez víkend, podľa počasia. Už od zajtra začnem na ne znovu vylaďovať...