cez steny

mám v tele bezvetrie z dlhých viet
v bublinách nad hlavou až k stropu
plné slov…básni…snov

niekde uprstred hlúčika nerezových lámp
s otázkou na jazyku
krúžkom na prstenníku
tlačím sa celá v našom byte

utekám ti cez prsty
a ty sa pozeráš
cez poloprázdne skrine cez steny
včera si bozkal tvár
dnes si stratený

niekde uprostred teba pulzovala malá žena
s horkou chuťou udusenej vášne
čakala kým Ticho zhasne
čakala noc a oťaželé viečka
na stolíku vypálená sviečka a pár slov
- už bolo málo


z lásky sa rozpredali kusy
a rozdali sa telá náhodným okoloidúcim


“vzala si mi šesť rokov”
“bola som tam tiež”



tieň tancujúci na vrcholoch striech
s pazúrmi vrazenými do tela
z čela si zmyl pach vlastníctva a urobil zárez do mrakov
- chvíľu krvácali na platinové chodníky
anjeli si šklbali krídla aby sny chodili po ihlách výčitiek



“prečo?”
“boli sme 1+1”
    a otvárali sa peklá
upaľovali čarodejnice
na hraniciach zatíkali vrahov
zlodejom vykrádali oči


“veď máš všetko”


všetko
zabalené do darčekového papiera
previazané stuhou
- stačilo škrtnúť zápalkou
do tla vyhorí
naše všetko




v nociach lovím staré jazvy
otváram ich pilníkom na nechty
- chladnú na čistom vzduchu

v nociach sa opíjam tvárami
spomínam na sklenené oči a modrú farbu
na krik horúcich dní
keď slnko nevychádzalo z úkrytu
trhám korene duranom v tulipánových záhonoch

nech je už ticho




…čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje
(miloval si tieň)

    a tieň stále tancuje na strechách
s oprátkou okolo hrdla
líže sa životom v predstihu
uzatvára stávky so stratou
trhá hlávky sedmikráskam
zašíva sa po otvorení

raz spadne
spopolnený