Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
a nepýtaj sa prečo nie som romantická
šaty sa mi lepia na telo
oplzlo som premoknutá do dna kostí
hľadám sa
na krajniciach prašných ciest
vlniacich sa v horúcom vzduchu
ak náhodou neleje z mračien
rozstrieľaných samopaľom nejakého blázna
a musím to prečkať
pod nakazenou jabloňou
pritlačená k jej strhanému starému telu
s tvárou pokrčenou od kmeňa
ťa vydýchnem do svojho pohľadu romantiky
ruže sú príliš namyslené
prázdne vo svojej povrchnosti
a anjeli sú už unavení
majú opuchnuté viecka a alergiu na slová
