Predvčerom som celý deň
obíjal omietku
v záhradnej reštaurácii
kladivom búchal
o majzlík
a tešil sa z každého kúska
čo odpadol
chlapíka čo robil so mnou
to nakoniec omrzelo
schmatol brúsku a behal s ňou po stene
akoby si myslel že vyrába
mlieko v prášku
svet sa zastrel vápnom
vlasy kameneli
a šošovky v očiach začali
rezať-
aj týmto mu ďakujem
už dva dni chodím s jedným okom
to druhé púšťa žilou
a bojí sa slnka
knihy nečítam a futbal včera sa i tak
nedal pozerať
aspoň že tie dievčatá sú
na konci leta ešte na námestiach
inak by strácalo
význam
aj to jediné funkčné oko
a svet by sa mohol pokojne
zastrieť tmou.
- 7.9.2006-
Búchanie kladiva o majzlík
...z náhleho popudu napísaná náhla "báseň...